K&S 7-8/2006
Ing. Frederik Nemeth FAN * studio, šéfredaktor Damas Gruska
Letné dvojčíslo revue Knihy a spoločnosť sa nesie (aj) v odľahčenejšom tóne.
Nechýbajú však ani vážnejšie texty filozofa a teológa Imra Sklenku o hermeneutike, sociologičky Oľgy Gyárfášovej o problematickej "europeizácii" Slovenska alebo rozhovor s Evou a Eduardom Krekovičovcami.
Na ten nadväzuje blok textov na tému dejín každodennosti (dejín rodiny - Roman Džambazovič, dejín celibátu - Anna Grusková, dejín komunistickej každodennosti - Ľuba Kobová a dejín kultu stromu - Jan Stejskal).
Medzi vážnejšie patrí aj prírodovedný blok venovaný biológii, kozmológii a matematike (Peter Kosa, Igor Kapišinský, Pavol Zlatoš) či literárny blok venovaný fikčným svetom (Ivana Taranenková), súčasnej poézii (Mária Ferenčuhová), laureátom mnohých prestížnych literárnych ocenení (Zuzana Belková), alebo spisovateľovi a slávnemu psychoterapeutovi Irvinovi D. Yalomovi (Svetlana Žuchová).
Príde však aj na iné umenia. Aňa Ostrihoňová píše o jazyku filmu, scénografka Marija Havran o dandyzme a Elena Akácsová o umení získať a udržať si chlapa.
V závere čísla môže čitateľ nájsť poviedky Máriusa Kopcsaya, Uršuly Kovalyk či Ivana Žuchu a knižné vyznanie Vládi
Fekete. Jadro obrazovej časti dvojčísla K&S tvoria fotografie Natalye Bobrovej a Ivety Purskej.
Revolver Revue 63/2006
Společnost pro Revolver Revue, šéfredaktorka Terezie Pokorná
"Ako všetci duchaplní ľudia bola okrem iného aj trochu zlomyseľná," píše o jednej zo svojich hrdiniek Robert Walser, švajčiarsky spisovateľ s povesťou záhadného klasika. Počas života sa nestretol so širším ohlasom, no dnes je vo svete pokladaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov európskeho písomníctva prvej polovice 20. storočia: jeho osud a dielo sú často porovnávané s Fernandom Pessoom. Obsiahly blok predstavuje všetky významné etapy Walserovej tvorby, ako aj ohlasy na jeho dielo od autorov ako Hermann Hesse, Robert Musil, Franz Kafka, Max Brod, Elias Canetti, Walter Benjamin a Christian Morgenstern. V ďalšej časti RR publikuje listy Jakuba Demla, ktorých adresátom je Jaroslav Durych. Počas svojho pobytu v Topoľčiankach Deml pozval Durycha na návštevu Slovenska.
Ateliéry Viktora Karlíka a Karla Cudlína pokračujú návštevou u sochára Michala Blažka. Jan Čumlivski slovom i obrazom približuje Ruský ruderálny design: "V Rusku je mnoho věcí důvěrně známých. Najdeme tu výrobky, které se prodávaly i u nás: holicí strojek Charkov s otáčivými břitvami ve tvaru větráku, a především automobily značek Žiguli, Gaz, Vaz-Volha, Uaz, Paz, Lada. Mají nejenom známý vzhled, ale i známé společenské atributy." Jan Sekal vo Francúzskej národnej knižnici najskôr pracoval a potom ju fotografoval. Karel Haloun sa zamýšľa nad prácami Jaroslava Prokopa, ktorý mnoho rokov fotografuje českých rockových a folkrockových spevákov.
Romboid 5/2006
Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, šéfredaktor Ivan Štrpka
"Zjavenie je jednoducho pozitívnym prekvapením, nad všetky moje očakávania," píše v recenzii na najnovší román Dušana Mitanu Zoltán Rédey. Zdôrazňuje, že práve v tomto diele cítiť určitú autorskú, románopiseckú "umúdrenosť" a zrelosť v rozprávačstve a technike. Text poľskej slovakistky a literárnej vedkyne Izabely Zajac sa venuje dávnejšej knihe Hľadanie strateného autora, ktorá podľa nej začína tvoriť nový, reflexívno-náboženský trend v tvorbe Dušana Mitanu. V pestrom mitanovskom bloku je aj literárny scenár k hranému filmu Čas grimás, ktorý spisovateľ napísal spolu s režisérom Petrom Dimitrovom.
V texte, ktorý Peter Zajac predniesol pri príležitosti šesťdesiatín Dušana Dušeka, sa okrem iného píše aj o tom, ako oslávenec začal stavať svoj prozaický dom od strechy: "Keď začne zo strechy spúšťať steny a nakoniec im dá základ, bude to mať svoj dobrý dôvod: Keď sa jeho postavy budú vznášať vo vzduchu, vrátia sa najčastejšie naspäť na strechu." Ivan Štrpka píše o dvoch knihách z Literárnej nadácia Studňa - Kam preniká vietor od Yvesa Bonnefoya a Tento oheň ako otvorená dlaň od André de Boucheta, Ján Gavura sprevádza preklad niekoľkých básní Seamusa Heanyho rozsiahlou esejou o jeho tvorbe. V rubrike Rodinné striebro sa Mila Haugová vyznáva z lásky k Ivanovi Kraskovi a Michaela Paštéková k novele Pavla Vilikovského Večne je zelený..., ktorá sa pre ňu stala "synonymom slobody slovenského jazyka". (kul, ba)
