Po vstupe sa od SR očakáva plná účasť na zahraničnej politike

BRATISLAVA 28. marca (SITA) - Po vstupe do Európskej únie (EÚ) sa bude musieť Slovenská republika (SR) aktívne zúčastňovať na tvorbe spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ako povedal na štvrtkovom stretnutí s novinármi európsky korešpondent z Od

boru politických vzťahov s EÚ Mininisterstva zahraničných vecí SR Juraj Kliment, "Slovensko bude mať možnosť prostredníctvom Európskej únie, ktorá je silným hráčom na medzinárodnej scéne, zúčastňovať sa na dôležitých rozhodnutiach". Ako však zdôraznil, "na druhej strane budeme musieť byť schopní reagovať na potreby našich partnerov, počúvať a vedieť sa dohodnúť. Neznamená to však, že sa vzdáme svojej zahraničnej politiky". Tú si podľa Klimenta Slovensko ponechá aj naďalej, no svoje kroky bude koordinovať s partnermi v EÚ. Ako v tejto súvislosti poznamenal, už dnes je zahraničná politika SR kompatibilná s politikou EÚ.

Kapitolu Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Slovensko otvorilo na prvej prístupovej konferencii 25. mája 2000 a v ten istý deň ju aj predbežne uzavrelo, nakoľko v súvislosti s ňou nepotrebovalo splniť žiadne technické a investičné kritériá, či prijať špeciálne zákony. "Musíme sa však pripraviť na to, aby sme nielen vyznávali tie isté princípy a podporovali tú istú politiku ako EÚ, ale aby sme sa na nej boli schopní aj aktívne zúčastňovať," povedal Kliment. Ako uviedol, požiadavky EÚ v tejto kapitole už Slovensko takmer splnilo. Jednou z nich bola požiadavka politického riaditeľa na ministerstve zahraničných vecí (MZV), ktorý by nebol závislý od volieb a garantoval by kontinuitu zahraničnej politiky bez ohľadu na to, aká politická garnitúra vzíde z volieb.

Ďalšou požiadavkou v oblasti administratívnych kapacít je existencia pracoviska vyčleneného pre oblasť zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré na Slovensku reprezentuje Odbor politických vzťahov s EÚ na MZV. Nevyhnutný je aj automatizovaný počítačový systém, ktorý by zabezpečoval on-line komunikáciu so sekretariátom Rady EÚ v Bruseli. "Tieto požiadavky sme už splnili," skonštatoval Kliment. Ako dodal, "na MZV však bude potrebné zlepšiť komunikáciu medzi jednotlivými odbormi, aby ich pracovníci boli schopní pozerať sa na akúkoľvek problematiku očami EÚ a v krátkom čase sa zúčastňovať na rozhodovacích procesoch v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky". V súčasnosti sa pracuje na elektronickom spracúvaní súborov politických a legislatívnych dokumentov tak, aby boli prehľadne zatriedené. "Cieľom je, aby sme boli po vstupe do EÚ rovnocenným partnerom a keď sa objaví akákoľvek politická otázka, aby sme ju boli schopní spracovať a prijať konkrétne rozhodnutie," povedal.

Slovensko sa zatiaľ na spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike nezúčastňuje, pretože nie je členskou krajinou únie, ale podieľa sa na jej aktivitách v rozsahu, v akom ho EÚ požiada. "Pripájame sa k dokumentom v prípade, že sme k tomu vyzvaní - či už sú to deklarácie, ktorými vyjadrujeme svoje stanovisko ku konkrétnemu zahranično-politickému problému alebo je to formou spoločných pozícií. EÚ sa dohodne na aktivitách, ktoré sa rozhodne uplatňovať voči tretím krajinám a my sme prizvaní, aby sme sa k týmto aktivitám pripojili," povedal Kliment a ako príklad uviedol medzinárodné sankcie. V tejto súvislosti by mal byť v apríli do Legislatívnej rady vlády predložený návrh sankčného zákona.

SR je zatiaľ jedinou kandidátskou krajinou, ktorá sa zúčastňuje na spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike formou spoločnej akcie a spolu s Nórskom je účastníkom monitorovacej misie v krajinách bývalej Juhoslávie. Spoločná akcia je vyššia forma spolupráce a predstavuje spoločné teleso, ktoré koná v mene EÚ.

Spolupráca v bezpečnostnej oblasti sa začala na základe rozhodnutia Európskej rady v decembri 1999 v Helsinkách o vytvorení jednotiek rýchleho nasadenia o počte 60 tisíc mužov. Na summite EÚ v roku 2000 v Nice sa ďalej rozhodlo, že do týchto síl krízového manažmentu budú začlenené aj policajné jednotky. SR svoj národný príspevok do týchto jednotiek deklarovala v novembri 2000 a podľa Klimenta by malo ísť o 480 mužov. "Ide o kapacity civilnej ochrany - rádiologické laboratórium, chemická testovacia stanica a špeciálna policajná jednotka," uviedol a dodal, že slovenské kapacity by mali byť plne k dispozícii 1. januára 2003.

Medzi spoluprácou v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a inými oblasťami európskej integrácie je rozdiel. Spolupráca v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky má medzivládny charakter, tvorí druhý pilier európskej spolupráce a hlavné slovo v nej majú členské štáty EÚ, pričom zásadným orgánom je Rada ministrov zahraničných vecí. V strategických otázkach prijímajú rozhodnutia najvyšší predstavitelia na summitoch EÚ a bruselské inštitúcie, ako sú Európska komisia a Európsky parlament, majú skôr poradnú funkciu.

ph;kh

SME

Po vstupe sa od SR očakáva plná účasť na zahraničnej politike

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

Po vstupe sa od SR očakáva plná účasť na zahraničnej politike

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?