FOTO - ČTK/AP
Arabsko-izraelské vojny
1948 - 1949
Izraelčania ju označujú za Vojnu za nezávislosť, Arabi používaju slovo nakba - katastrofa. Začala sa 14. mája 1948, keď Izrael vyhlásil nezávislosť. Vzápätí ho napadli egyptské, sýrske, iracké, transjordánske (Transjordánsko - dnešné Jordánsko), saudskoarabské a jemenské vojska. Izrael bol v tom čase vojensky značne podvyživený, ale postupne získaval prevahu.
Vo vojne získal viac územia, ako navrhoval plán OSN, ktorý predpokladal vytvorenie židovského a arabského štátu. Na jar a v lete roku 1949 postupne podpísal prímerie so všetkými krajinami, čo ho napadli. Ani jedna ho však neuznala. Vojna vyhnala z domovov podľa rôznych zdrojov okolo 750-tisíc palestínskych Arabov, arabské krajiny vyhnali 600-tisíc židov. Egypt obsadil pásmo Gazy a Transjordánsko časť územia dnešného západného brehu Jordánu a východný Jeruzalem.
1956
Táto vojna bola súčasťou suezskej krízy. Keď egyptský prezident Gamal Násir znárodnil Spoločnosť Suezského prielivu, kde mali podiel Briti a Francúzi, dali sa obe mocnosti dokopy s Izraelom, ktorý napadol Egypt. Izrael sledoval vlastné ciele: chcel pokoriť Egypt, z ktorého územia na neho útočili militanti. Vojna sa stretla s odporom USA aj Sovietskeho zväzu. Izrael v nej obsadil Sinajský polostrov a pásmo Gazy, z ktorých sa neskôr stiahol.
1967
Šesťdňová vojna sa začala izraelským útokom na Egypt. Útok bol reakciou na to, že Egypt zablokoval izraelským lodiam prístup do Tiranskej úžiny a začal rozmiestňovať jednotky v pásme Gazy. Izrael veľmi rýchlo postupoval, a tak Egyptu prišli na pomoc Jordánci, Iračania a Sýrčania. Izrael získal vo vojne pásmo Gazy (stiahol sa odtiaľ minulý rok), západný breh Jordánu (plánuje sa stiahnuť z jeho časti), Jeruzalem, Sinaj (opustil ho po mierovej dohode s Egyptom v roku 1979) a Golanské výšiny.
1973
Jomkipurská vojna Izrael prekvapila. Na najväčší židovsky sviatok ho napadli Egypt a Sýria, ktoré chceli získať späť územia okupované Izraelom po predchádzajúcej vojne. S pomocou amerických zbraní Izrael vojnu vyhral, vyšiel z nej však veľmi oslabený.
1982
Operácia Mier pre Galileu alebo libanonská vojna sa začala po atentáte na izraelského veľvyslanca v Londýne. Izraelské vojská vstúpili na juh Libanonu, odkiaľ operovala Organizácia pre oslobodenie Palestíny Jásira Arafata. Vojna bola pre Izrael katastrofou - jednak pre veľké straty, ale aj pre kontroverznú operáciu v palestínskych utečeneckých táboroch Sabra a Šatila. Izrael prestal okupovať južný Libanon v roku 2000.
Súčasný konflikt
Súčasný konflikt vypukol po tom, ako 12. júla Hizballáh napadol izraelskú vojenskú hliadku. Dvoch vojakov zajal, ôsmich zabil. Začal tiež stupňovať dovtedy sporadické ostreľovanie severu Izraela raketami kaťuša. Izrael to označil za akt vojny a v noci na 13. júla podnikol útok na Bejrút. Odvtedy konflikt denne pokračuje izraelskými útokmi na ciele Hizballáhu, ktoré však zasahujú aj civilistov a civilné štruktúry, a ostreľovaním severu Izraela zo strany Hizballáhu. (mik)
