BRATISLAVA - Vlastenectvo asi nemá v krvi taká veľká časť obyvateľov Slovenska, ako sa traduje. Istú mieru svojej spätosti so Slovenskom na jar vyjadrilo 88 percent jeho obyvateľstva. Po Holandsku a Belgicku je to však najmenej medzi krajinami Európskej únie. Údaje vyplývajú z nového Eurobarometra - prieskumu mienky obyvateľov únie, ktorý si objednáva Európska komisia.

Politológ Ivan Rončák tvrdí, že Slováci svoj národný štát poriadne "nezažili", čo je rozdiel oproti niektorým národom, ktoré ho majú už takmer dve storočia. Ani proces vzniku Slovenskej republiky však u mnohých "pocit hrdosti na svoj štát nijako neupevnil", mieni Rončák.

Slovensko asi nie je národným štátom, "keďže je multietnické", hovorí Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie SAV. V roku 2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 86 percent populácie. Pomerne vysoká účasť na parlamentných voľbách by však podľa Beňuškovej mohla svedčiť skôr o vyššej územnej spätosti so štátom ako s niečím iným.

Najviac sme spätí s obcou

Respondenti mohli uviesť, do akej miery sú spätí so svojím životným priestorom - či úzko, dosť, neveľmi, alebo vôbec nie. V krajinách únie ľudia priznali úzku spätosť prevažne so svojou vlasťou - 52 percent. Na Slovensku je najväčšia časť - rovných 50 percent - úzko spätá so svojou obcou alebo mestom.

"Spätosť s obcou je v každodennom živote najviac vnímaná, najmä v menších lokalitách, kde občania volených kandidátov často aj osobne poznajú," hovorí Zuzana Beňušková. Práve preto jej tých 50 percent pripadá pomerne málo.

Ale s domovským regiónom je úzko spätých ešte menej obyvateľov Slovenska ako s krajinou.

Podľa Ivana Kuhna, autora správy o Slovensku, to môže súvisieť aj s tým, že dnešné územnosprávne členenie nezodpovedá tradičným regiónom.

Beňušková pripomína, že o voľby krajskej samosprávy je na Slovensku najmenší záujem. Mohlo by to svedčiť o malom stotožnení sa s vymedzením nejakého regiónu. "Dôvodom môžu byť aj veľké regionálne rozdiely medzi Bratislavou a východným Slovenskom a nedôvera v ich riešenie," dodáva.

"Euroobčanov" je najmenej

Ľudí úzko a dosť spätých s Európskou úniou je najmenej nielen na Slovensku (43 percent), ale aj v samotnej únii (50 percent).

Ivan Kuhn to odôvodňuje aj euroskepticizmom, ku ktorému podľa neho môže viesť pocit, že "EÚ je prebujnená byrokratická inštitúcia" či "veľké a neprehľadné množstvo európskych noriem". U respondentov z nových členských štátov sa zasa mohli prejaviť nenaplnené očakávania, napríklad neotvorenie pracovných trhov vo všetkých krajinách únie, domnieva sa.

Stotožnenie sa s EÚ bude obyvateľom Slovenska zrejme trvať dlhšie, predpokladá Zuzana Beňušková. Členstvo v únii totiž pre väčšinu z nich "neznamená nijaké podstatné zmeny v živote" a cítia sa "ako chudobní príbuzní", dodáva.

Spätosť s krajinou alebo oddanosť k nej