BRATISLAVA - Vláda vo svojom programe považuje za základné princípy najmä ľudskú dôstojnosť a sociálny štát. V úvode 57-stranového dokumentu sa píše, že "podmienky, v ktorých ľudia žijú a pracujú", nie sú len ich osobnou vecou, ale aj "vecou verejnou".
Text sa niekoľkokrát odvoláva na princíp solidarity, hojne sa v ňom používajú aj slová ako pomoc a zdôrazňuje aj termín sociálne a ekologicky orientovaná trhová ekonomika.
Slovo "národnostná menšina" alebo "menšinový" sa v obsiahlom texte objavuje dohromady 10-krát. Vyskytujú sa najmä v podkapitole o miestnej a menšinovej kultúre, ktorá patrí medzi najkratšie - má iba 9 riadkov.
Menšiny sú spomenuté aj v úvode - v upozornení, že vláda vníma rešpekt Európskej únie k ľudským právam "vrátane práv osôb patriacich k menšinám".
Vláda sa v dokumente zaväzuje vytvoriť podmienky na zriadenie Úradu pre menšiny, ale bez bližšieho vysvetlenia. Píše o podpore slovenskej kultúry na jazykovo zmiešaných územiach a ochrane štátneho jazyka s pomocou Matice slovenskej.Politológ Miroslav Kusý si myslí, že program je v otázke menšín "naprosto nedostatočný", keď "napríklad hasičom sa venuje raz taký veľký priestor". Pripustil, že ani program druhej Dzurindovej vlády nebol na tom v otázke menšín oveľa lepšie.
Napriek tomu cíti z programu Ficovej vlády nacionalizmus. Typickou ukážkou je, že vláda mieni bojovať proti diskriminácii, rasizmu a podobne, ale aj proti "extrémnemu nacionalizmu". Prívlastkom "extrémny" kryje podľa Kusého nacionalizmus SNS.
"Ako keby chceli povedať, že ten nacionalizmus, ktorý je súčasťou vládnej koalície, je v poriadku." Nacionalizmus vraj cítiť aj zo zmienok o menšinách, keď hneď za prísľubom podpory národnostného školstva je veta, že "výučba v jazyku národnostnej menšiny nemôže ísť na úkor kultúry výučby slovenského jazyka". V dokumente sa navyše ako národné inštitúcie spomínajú len tie slovenské.
Podľa Kusého je program celkovo "dosť hmlistý", aj keď sú z neho zjavné ľavicové opatrenia. Niektoré z nich považuje skôr za rovnostárske než sociálne, keďže podporujú všetky vrstvy, nielen znevýhodnené skupiny.
Ani prístup k ľudským právam nepokladá za priveľmi sociálnodemokratický. Napríklad prístup k otázke rodovej rovnosti je podľa neho napísaný nekonkrétne. Kusému sa nepáči ani deklarovaná podpora vlády zahraničným Slovákom. "To by mala robiť mimovládna organizácia, ale nie štát. Keď to robili Maďari, kričalo sa, že to je zasahovanie do vnútorných vecí."
Cudzinci budú ešte ťažšie získavať občianstvo
Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson považuje za dosť všeobecné aj kapitoly o bezpečnosti, obrane a zahraničnej politike. Napríklad snahu vybudovať integrovaný bezpečnostný systém Samson považuje za ambiciózny, ale ťažko splniteľný.
Vláda nevníma Európsku úniu len ako priestor voľného obchodu a pohybu pracovnej sily, ale "predovšetkým ako úniu hodnôt solidarity medzi národmi a ľuďmi". Dokument sa však len veľmi okrajovo venuje solidarite voči rozvojovým krajinám a štátom postihnutým vojnami alebo katastrofami.
Nezmieňuje sa napríklad o tom, že by sa pre humanitárnu pomoc mala pevne stanoviť minimálna percentuálna suma vychádzajúca z HDP. Píše len o vytvorení "nevyhnutných podmienok" na "efektívne poskytovanie rozvojovej pomoci" a o postupnom zvyšovaní pomoci vybraným krajinám Balkánu, rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám.
Text sa veľmi málo venuje utečencom a žiadateľom o občianstvo, ktorým chce dokonca sprísniť podmienky. V kapitole verejná správa sa píše o potrebe zmeniť pravidlá "s cieľom dôkladnejšieho preverovania žiadateľov o občianstvo".
Slovensko pritom patrí medzi krajiny s najnižším percentom priznaných azylov v Európe a niektoré medzinárodné organizácie na tento fakt upozorňovali už minulé vlády. "To je signál, že Slovensko to nebude liberalizovať, ale že ešte sprísni pravidlá, ktoré boli už doteraz veľmi prísne," povedal Samson. (knm)
