"Asi budem aj ja trénovať už len v Piešťanoch," vykríkla včera dopoludnia z vyplavovacieho bazénu Martina Moravcová, keď sa na svetelnej tabuli pred ňou zjavil rozplavbový čas ĽUBOŠA KRIŽKA. Plavec banskobystrickej Dukly pokoril hneď na úvod ME v Budapešti na 100 m znak vlastný slovenský rekord spred štyroch rokov o 94 stotín.
Výsledný čas 55,48 sekundy šokoval aj jeho. Po minulotýždňovom tréningu v teplej bublinkovej vode kúpaliska Eva v Piešťanoch netušil, na čo si v Maďarsku môže trúfať. Jeho výkon znamenal postup do semifinále z 10. miesta a hoci aj v ňom plával pod 56 sekúnd (55,76), na prvé finále v dlhom bazéne mu to nestačilo. Skončil štrnásty.
Prvý pohľad na výsledkovú tabuľu po rannom rekorde?
"Bol som prekvapený a veľmi šťastný. Vzhľadom na to, ako som sa vo vode cítil. Deň predtým bolo všetko úplne zle. Nešiel mi záber, necítil som vodu. Len som čakal, kedy to príde. Navyše hlavný bazén mal ráno asi o dva stupne teplejšiu vodu ako vyplavovací. To je veľmi zle na takéto vrcholové podujatie. Nemám v nej správny cit."
Napriek tomu ste skresali z rekordu takmer sekundu. Ako je to možné?
"Len sa potvrdilo, že mám natrénované. A šiel som naplno. Neznervózňoval sa tým, čo bolo pred štartom. Možno mi pomohla aj kryokomora v Kremničke, kde som celý cyklus absolvoval dva razy."
Nemali ste v rozplavbe problémy v dráhe?
"Prvá päťdesiatka bola celkom dobrá, ale potom som išiel po bokoch. Najprv na ľavej strane a v tri štvrte bazéne som už bol na pravej. Dvakrát som šuchol dráhu, ale len minimálne. Našťastie ma to nerozhádzalo. Skôr usmernilo. Pätnásť metrov pred cieľom, keď už vidím nad sebou lano, je to v pohode. Už nebol problém orientovať sa."
Zažili ste už taký rekordný posun?
"Na Vojenských hrách v Nemecku som sa raz posunul z 58 na 56 sekúnd."
Čo ste cítili pár minút po pretekoch?
"Bol som prekvapený, spokojný a hlavne seknutý. S masérkou Katkou (Elischerovou - pozn. red.) sa trápime, ako to odstrániť. Polovicu chrbta mám úplne tvrdú. Nemôžem sa otočiť na jednu stranu a vydýchnuť. Blokuje mi to celú lopatku."
Čo sa vám prihodilo?
"Zlomil som posteľ. Prišli sme v sobotu sem do hotela, dal som si dve večere, ľahol si a zrazu som sedel. Polovica líšt na posteli sa prepadla. Tie postele sú mäkké. Ráno som sa zobudil a už chrbát bolel. Izbu nám vymenili, ale poslednú noc pred pretekmi som spal radšej na gauči."
Nemrzí vás, že vo finále nebudete?
"Nemal som naň. Potreboval som plávať pod 55,13 a to nebolo v mojich silách. Umiestnenie však mrzí. Na druhej strane musím byť spokojný, veď som šiel znova pod úroveň slovenského rekordu. Za ránom som zaostal len tri desatiny."
Plávalo sa vám dobre?
"Nie. Bol som nalepený na dráhu a poslednú dvadsaťpäťku išiel na doraz. Ten záver som si precítil, dlho naň nezabudnem."
