Znížiť počet úradníkov sa zásadným spôsobom zrejme nepodarí, hoci HZDS chcela pôvodne znižovať aj počet ministerstiev a "radikálne redukovať" štátnu správu.
Vláda chce na obce a župy previesť ďalšie povinnosti, dokonca aj na úseku pomoci v hmotnej núdzi, čo samospráva zatiaľ odmieta.
Vláda sa zaväzuje "doladiť" financovanie samosprávy. Koaličná SNS si pred voľbami dávala za cieľ, aby na samosprávu pripadalo 20 až 25 percent celoštátnych daní, vládny program však tento cieľ neobsahuje.
Otázne je, či obciam pripadne výnos z milionárskej dane, ak ju vláda naozaj zavedie. (joč)
Čo sľubuje vláda
Á usilovať sa o to, aby verejná správa uľahčovala život. Vláda posúdi potrebu prijatia zákona proti šikanovaniu občanov,
Á v čo najkratšom termíne zrušiť krajské úrady a ich pôsobnosť previesť na územnú samosprávu,
Á prípadné zmeny v územnosprávnom členení Slovenska navrhne až na ďalšie volebné obdobie,
Á podporovať občianske iniciatívy v miestnom verejnom živote.
Názor odborníkaDušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika: "Frázovité a zúfalo nekonkrétne. Vláda nehovorí, ako chce dosiahnuť ekonomizáciu verejnej správy. Hoci najväčšou prekážkou k lepšej a lacnejšej správe je rozdrobenosť sídelnej štruktúry, vláda nespomína komunálnu reformu, teda združovanie obcí a ich úradov. Bývalá vláda o tom aspoň začala diskutovať. Na Slovensku je takmer 3-tisíc obcí, čo znamená takmer 3-tisíc (obecných, miestnych a mestských) úradov. Od tejto vlády by bolo zrejme zbytočné očakávať zmenu nevhodného územného členenia na úrovni krajov. Spišiaci či Zemplínčania sa svojej župy zrejme opäť nedočkajú. Vláda síce tvrdí, že bude podporovať využívanie iniciatívy občanov a občianskych združení v miestnom verejnom živote, ale fakty svedčia skôr o opačnom postoji voči tretiemu sektoru. SNS napríklad nedávno žiadala zakázať Občianske združenie Za krajšiu Žilinu." (joč)
