ovo. Tvrdí, že jeho súdruhovia prežívajú traumu mladých politikov, ktorí majú pocit, že nedostatočne niečo ovplyvnili. Teraz sa tešia pozornosti médií, ktoré sú zvedavé na alternatívu Ficovej ľavice. Trvá na kritickom pohľade na súčasnosť. "Som z východného Slovenska a trápi ma sociálne vylúčenie mnohých mojich spolužiakov, keď polovica z nich je nezamestnaná a nemôžu sa presunúť inam. Šesť rokov žijem v Bratislave a vnímam, komu táto situácia vyhovuje. Zdanlivo vyhovuje aj mne - mám vzdelanie, ovládam jazyky, som mobilný, poznám dosť ľudí na to, aby som nepadol na dno, ale to neznamená, že moje volebné správanie a politické presvedčenie je tým ovplyvnené. Mnohí z nás podnikajú, čo je paradox, lebo mladá pravicová generácia je zvyknutá na granty a inštitucionálne prostredie a my sme začali podnikať, aby sme sa uživili, a o podnikateľskom prostredí vieme viac, ako pravica," hovorí Ivan Štefunko.

Čo vás priviedlo k ľavicovému videniu sveta?
Ľavica je pre mňa základná platforma pre ozajstnú slobodu a demokraciu. Len človek, ktorý je skutočne nezávislý, môže byť slobodný a nebude utláčaný. Žil som s rodičmi v Alžírsku a dva roky som strávil na francúzskej internátnej škole v hlavnom meste, kde som býval s viac ako 30 národnosťami - od Arabov, cez černochov, až po Vietnamcov. Mám iný pohľad na konflikt civilizácií, ako ho pomenoval Huntington. Poznal som veľa európskych chrapúňov a mnoho dobrých Arabov, čo neznamená, že v každom národe nie je nejaká negatívna vlastnosť. Navyše, francúzske vzdelávanie kladie dôraz na spoločensko-vednú výchovu a už v 15 rokoch ma ovplyvnili Zola, Sartre a Camus. A človek, čo žije v rozvojom svete, musí vnímať, že trh nevyrieši všetko a že nie všetky „kapitalistické" vzťahy a kroky sú fajn.

Ako vás a vašich priateľov z bývalej Mladej demokratickej ľavice vníma Fico?
Ako blchy v kožuchu! (Smiech.)

A vy Smer?
Sledujem Smer a viem, že sa v ňom veľa vecí zmenilo. Oceňujem, že pred voľbami sa Smer rozlúčil s 11 ľuďmi, u ktorých mal Fico údajne podozrenie, že v budúcnosti môžu zneužívať svoje postavenie a budú kompromitovať celú stranu.
Čo poviete na poznámku Fica, že rozhodnutie Socialistickej internacionály o pozastavení členstva Smeru bolo ovplyvnené záhadnými finančnými kruhmi?
Robert Fico si ešte nezvykol byť premiérom, lebo nemôžete povedať väčšiu urážku tradičnému socialistovi, ktorý sa od 12 rokov angažoval najprv v detskej a potom v mládežníckej organizácii, ako že ho ovplyvňuje nadnárodný monopol, lebo práve európski socialisti sú tí, ktorých kritizujú za to, že nie sú schopní prispôsobiť sa realite.

Takže bájny ľavicový intelektuál zo Západu sa ponáša na dona Quijota?
To si nemyslím... Intelektuál nemusí byť človek, čo je celý deň zahrabaný v knihách a je odtrhnutý od reality. Intelektuál je človek, ktorý sa vie pozerať na vec s nadhľadom a má dostatočnú nezávislosť na to, aby to mohol robiť.

Zaujímajú ma ľudia, čo sú združení v európskej Socialistickej internacionále...
Nie sú tam len intelektuáli, ale aj mnohí pragmatickí politici, ktorí majú skúsenosť s vládnutím. V období, keď som študoval vo Francúzsku, bolo 13 z 15 vlád Európskej únie zložených zo sociálnodemokratických strán a zo zelených. Celá táto generácia vyrástla na revolučnej vlne z roku 1968, keď panovali ideály a vôľa meniť svet. Ideály nemusia byť nerealistické a z tohto pramení aj prekvapenie slovenských pravicových politikov, ktorí žasnú nad tým, ako je možné, že tí západniari nechápu, že sa musia reformovať. Ako to, že nechápu, že sa svet musí riadiť nejakými ekonomickými pravidlami. Ľavicoví intelektuáli, o ktorých hovoríte, si myslia, že únia má právo aj silu na to, aby menila spoločenské pomery aj v globálnom meradle. Trúfajú si napríklad bojovať s ekologickým dumpingom, aby sa nebezpečné výroby neposúvali do krajín s nenáročnými normami, lebo v budúcnosti sa ekologické katastrofy prejavia na rôznych iných veciach - na migrácii obyvateľstva, alebo na zlom zdraví populácie. Chcú bojovať aj proti sociálnemu dumpingu, keď sa krajiny spoliehajú na to, že aby sa vyšvihli, krátkodobo vytvoria nejaké „proinvestičné" podmienky a vlastne využijú lacnú pracovnú silu alebo nedostatočnú sociálnu ochranu. To nie je dlhodobo udržateľná cesta. Myslím si, že všeobecná charakteristika ľavicového intelektuála je jeho permanentný boj za trvalo udržateľný rozvoj a trvalo udržateľnú ekonomiku.

Čím to je, že generácia mladých ľudí zoskupených okolo Ivana Mikloša nemala dostatočne silnú opozíciu v generácii mladých ľavičiarov?
Mnoho ľudí, o ktorých hovoríte, sú mojimi osobnými priateľmi, čo neznamená, že keď sa rozprávame o politike, sa hladkáme. Hádame sa dosť vážne. Ivan Mikloš dokázal vytvoriť podmienky pre schopných mladých ľudí, ktorých stiahol k sebe z prominentných univerzít. Dokázal sa na nich spoľahnúť a posunúť im nejaké kompetencie, alebo aspoň dal na ich názor. To spôsobilo, že ich k sebe priťahoval a títo mladí ľudia mu prejavovali veľkú lojalitu a pracovali noc a deň. Myslím, že do istej miery to Robert Fico nespravil, čo neznamená, že keby otvoril náruč, tak by tí ľudia prišli. Jedna vec je osobná príťažlivosť človeka, a druhá vec sú ideály, ktoré zastáva. V ľavicovej generácii, ktorú poznám, nie je súčasná politika Roberta Fica úplne totožná s ich predstavami.

Napriek tomu, prečo ste boli slabí vy?
Je pravda, že posledné štyri roky mala vzdelaná inteligentná pravica oveľa väčší vplyv na spoločnosť ako vzdelaná inteligentná ľavica. Bolo to spôsobené aj tým, že celá táto generácia sa sústredila v rôznych thin-tankoch a inštitútoch, mala čas rozvíjať sa a do politiky vstupovala s jasnou predstavou, čo chce s touto krajinou urobiť. No a menej početná ľavicová generácia sa buď zaoberala rehabilitovaním ľavicových krokov, alebo sa starala o svoje vlastné prežitie. A to treba tak isto povedať. Peniaze, ktoré išli na životný blahobyt mladých pravičiarov, sú neporovnateľne väčšie od tých, čo išli do ľavice. Nedostatok peňazí vôbec nemôže byť výhovorka, keď ide o ideály a presvedčenie, ale je to praktický dôvod, keď celá naša generácia prežíva obdobie, že si hľadá napríklad ubytovanie.

Čiže Fico nemá pokračovateľov?
Určite má, ale zatiaľ nie medzi nami, čo sme boli zoskupení okolo Mladej demokratickej ľavice. Fico má okolo seba mnoho mladých ľudí, ktorí sú voči nemu lojálni a do veľkej miery nekritickí. No myslím si, že kritická solidarita a nastavené zrkadlo môže ideovej reflexii pomôcť viac, ako podávači papierov.

V čom sú pre vás, ľavičiarov, slabiny Ficovej vízie?
V tom, že je priveľmi prvoplánová. Ťažko hovoriť o niekom, kto je v úrade len dva týždne, ale zatiaľ to vyzerá, akoby táto politická garnitúra nebola pripravená vládnuť. Problém Fica je nedostatočná vízia budúcej spoločnosti vo všetkých jej oblastiach. Sociálna solidarita, rovnosť šancí a regionálne rozdiely sú problémami, ale nestačí o nich rozprávať. Treba mať jasné riešenia. Nemám rád spojenie sociálne cítenie, lebo slovo cítenie navodzuje slovo súcit a súcit je niečo, čo majú aj pravičiari, ktorí sa realizujú v rôznych ad hoc charitatívnych organizáciách. Celý rok zneužívajú svoje nadradenie, a potom na Vianoce zorganizujú koncert pre dom dôchodcov. Ľavicová politika je pre mňa vyslovene racionálna politika, ktorá pracuje tak, aby nenastávali dôvody na súcit. Musí to byť rozumná, rozvážna a pripravená politika.

Napríklad?
Spomeniem len diskusiu o eure, ktorá nemá vôbec žiadnu ideologickú rovinu, lebo nie je dôležité, kedy vstúpite do európskej menovej únie, ale to, ako nastavíte parametre, čiže trojpercentný deficit na čas, keď tam plánujete vstúpiť. Dovtedy môžeme ešte chvíľu robiť nejaké rozvojové politiky, ale musíme vopred počítať s dodržaním kritérií. Nekompetentné rozprávanie novinárov aj politikov o eure v trhovom prostredí slovenskú menu tiež destabilizujú. Tým sa napríklad predražila dovolenka Slovákom v Chorvátsku. Rozvážna politika je však politika, ktorá dvakrát meria a raz reže.

Myslíte, že koruna bude ďalej klesať?
Nemusí padať, navyše, pád slovenskej koruny nemusí byť nevyhnutne zlý. Môže to pomôcť slovenskému exportu a turizmu na Slovensku, lebo sa zlacnia produkty a rôzne služby. Čítal som v novinách, ako výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska povedal, že pád slovenskej koruny vážne znevýhodní importérov, ale vôbec nepovedal, že vážne zvýhodní exportérov, a to sú práve tí, ktorí tu tvoria zamestnanosť a hodnoty. Jedným z našich najväčších exportérov je naša vlastná krajina prostredníctvom turizmu. Preto mám pocit, že analytici nezodpovedne dávajú svoje vyjadrenia a novinári nezodpovedne vyberajú citácie. Byť kritický, znamená byť kritický k tomu, čo máte radi. Trhal som si vlasy, keď som pred dvoma rokmi čítal, ako známy novinár napísal: Vláda robila nevyhnutné reformy. To znamená, že čitateľ už nemusí ďalej uvažovať, či boli potrebné, alebo neboli, skrátka, už boli nevyhnutné a basta. A rozhodol o tom za čitateľov novinár. Ako keď sa za komunizmu hovorilo o dekadentnej literatúre a človek, ktorý o nej čítal, už nemusel uvažovať, či je dobrá, alebo zlá. Je to taký sémantický kalašnikov, ktorý neuveriteľne ovplyvňuje verejnosť.

Čo myslíte, akú bude mať pozíciu Robert Fico v médiách?
Najbližšie štyri roky dosť ťažkú. Bude musieť čeliť nepriazni novinárov a vplyvných ľudí v Bratislave. Slovensko nie je Bratislava a tí ľudia, pre ktorých Robert Fico politiku robí, nemajú až taký vplyv na verejnú mienku, ako tí, čo vďaka opatreniam Roberta Fica môžu do istej miery utrpieť.

Zachováte si kritickosť za každú cenu, aj keď ste vlastne na jednej ľavicovej lodi?
Nemyslím, že sme na jednej lodi.

Ste rovnocenne vzdialení ľavici Smeru ako pravici?
Nie som zatiaľ politicky angažovaný človek. A Smer kritizujem zľava. To je zásadný rozdiel.

Máte chuť sa angažovať?
Určite áno. Nemám rád ľudí, ktorí sa vyhovárajú, že ich niekto iný k niečomu dotlačil a oni ani nechceli byť zvolení. Keď niekde kandidujem, tak hlasujem za seba, lebo verím, že ja som ten najlepší. Nemám rád falošnú skromnosť a alibizmus. To znamená, že určite o tri až päť rokov do politiky vstúpim, lebo ju chcem ovplyvňovať. A nemusí to byť nevyhnutne proti Ficovi, ale môže.

Takže dnes súhlasíte s pravicou v jej opozícii voči vláde?
V žiadnom prípade. Ako ľavičiar cítim nemalú spoluzodpovednosť za kroky ľavice vo vláde. Preto budem oveľa ostražitejší voči tomu, čo táto „ľavicová" vláda robí. Môj postoj voči dnešnej vláde by bol diametrálne iný, keby tam nebolo SNS, alebo HZDS. Hovorme však o SNS, lebo HZDS už rehabilitoval Mikuláš Dzurinda a takisto ho chcel mať vo vláde ako Robert Fico, ak nie ešte viac. Účasť SNS vo vláde s takým predsedom a s takou podpredsedníčkou ako má, je škandál a pre Slovensko veľká katastrofa. Primitívnym obhajovaním väčšinového národa danej krajine uškodí viac ako racionálnym a vyvažovaným presadzovaním záujmov všetkých občanov. Budeme tu musieť žiť s Rómami a záleží hlavne na väčšinovej populácii - ako. Maďarská populácia v tejto krajine vôbec nie je taká nelojálna, ako o nej všetci rozprávajú. Oveľa väčšou nelojálnosťou bola privatizácia za Mečiarovej vlády, keď sa okradli stovky až tisícky občanov. Je to horšie ako legálne angažovanie sa predstaviteľov SMK v regionálnej politike, čo neznamená, že SMK je čisté ako ľalia.

Ako to myslíte?
Človek, ktorý sa zaujíma o európsku integráciu a európske fondy na Slovensku, nemôže mať idealistické predstavy o SMK. Rozdiel medzi účasťou SMK vo vláde so socialistami a účasťou SNS v takejto vláde je však v tom, že SMK obhajuje záujmy menšiny. Je to oveľa legitímnejšie, ako šovinistické obhajovanie záujmu väčšiny. Okrem toho SNS mala a má netolerovateľné vyhlásenia, a v niečom aj praktické kroky. Je to vážny problém pre túto krajinu, ktorá sa začlenila do Európskej únie a zaviazala sa rešpektovať určité hodnoty.

Napriek tomu, že európska ústava neprešla?
Rôzne dokumenty EÚ a Rady Európy, ktoré Robert Fico dobre pozná, sú v ostrej kontradikcii voči tomu, čo hlása SNS. Už vôbec nepochopiteľné je pre mňa to, že Robert Fico a mnohí ľudia, ktorí za Smer dlhé roky chodia na oslavy SNP, idú do vlády s niekým, kto niekoľkonásobne a niekoľkokrát spochybnil SNP, ako jednu z najvážnejších udalostí, ktoré sa v tejto krajine stali. V našom národe sme nemali šťastie na veľké veci, ale SNP jedným takým vrcholom bolo. A okolo takéhoto činu, by sa malo koncentrovať vlastenectvo a nie búchanie sa do pŕs, a hejslováctvo.

Nezdá sa vám, že Smer vplyv účasti Slotu vo vláde zľahčuje?
Smer európskym socialistom vysvetľuje, že to je Janko, ktorý si vypije a ktorý to nemyslí vážne, lenže človek, ktorý je nezamestnaný, ráno vstane a niekde na Orave alebo na Spiši si hľadá zamestnanie, Janka neberie až tak naľahko, lebo je presvedčený, že Janko mu môže pomôcť. V európskej histórii sa nacionalizmus a šovinizmus nakoniec vždy prejavili ako vražedné a nebezpečné pre spoločnosť. To znamená, že Janko dnes a Janko o 15 rokov môže byť úplne iný.

Mnohí komentátori tvrdia, že Smer bol už pred voľbami rozhodnutý pozvať do vlády SNS. Čo si o tom myslíte vy?
Súčasná koalícia mi vyráža dych, ale Vladimír Palko ako minister zahraničných vecí v podmienkach únie by mi vyrážal dych podobne. Neexistuje ideálna koalícia, ale žiadna koalícia by už dnes nemala tak polarizovať spoločnosť, lebo sme ju mali aj tak priveľmi polarizovanú v minulosti, hlavne v rokoch 1992 - 1998.

Nemáte pocit, že Slováci si pravidelne vyberajú väčšie zlo?
Rovnako zlé je vyberať si menšie zlo. Viem, že mi poviete, že politika je umenie možného a treba vyberať menšie zlo, ale koľko ľudí malo výhrady voči spôsobu vládnutia Mikuláša Dzurindu, a napriek tomu ho volili? Teraz je otázka, či je to dobre, alebo zle. Môže to byť tak, že Dzurinda si mohol myslieť, že si môže robiť, čo chce, a aj tak ho ľudia zvolia. Dnešná vláda je istou lekciou pre ľudí, ktorí boli presvedčení o svojej nenahraditeľnosti.

Čo sa týka usporiadania Európy - ste federalista?
Koncept národného štátu z konca 19. a začiatku 20. storočia je podľa mňa mŕtvy a v dnešných ekonomických globálnych pomeroch nemá šancu uspieť. Keď sa národný štát definuje voči niekomu na základe nejakých metafyzických rozdielností, tak nemá šancu vytvoriť úspešnú spoluprácu, potrebnú v dnešnom svete na prežitie. Federálna Európa by nepripustila utláčanie malých štátov či malých národov, alebo kultúr, práve preto, že tých malých štátov a malých kultúr je v celej EÚ prevaha.

A napriek tomu - my sme si zvolili SNS, Poľsko buduje pevný národný katolícky štát, atmosféra v Nemecku, čo sa týka neonacionalistov, rovnako nie je jednoznačná a Francúzsko rieši dôsledky nacionálnych nepokojov.
Rôzne problémy Európy pramenia zo sociálnych problémov, no nacionalizmus vo vládach týmto krajinám nepomôže, naopak im poškodí. Poľskí politici sú dnes v Bruseli tí, na ktorých si každý pred zasadnutiami dáva pozor. Berú ich väčšinou s rezervou a ich vystupovanie vnímajú skôr ako folklór. Poľsko má tendenciu z únie čo najviac vyťažiť a čo najmenej jej dať. Lenže celý projekt európskej integrácie by mal byť postavený na vízii spoločnej budúcnosti, kde musí každý priložiť ruku k dielu a pustiť perie. Z dlhodobého hľadiska sebecká politika štátov v rámci EÚ nie je udržateľná.

Asi práve preto Ján Čarnogurský neverí budúcej stabilite Európy.
A možno preto, že si nevie predstaviť solidaritu medzi štátmi a spoluprácu s ľuďmi, ktorí majú odlišný názor na svet ako on. Nie som veriaci, ale rešpektujem katolíkov v ich viere. Tak ako ja im nenútim svoje videnie sveta a nesnažím sa, aby žili mojím spôsobom života, takisto oni by nemali ovplyvňovať môj. A to sa deje aj na nadnárodnej úrovni. Politika by nemala byť prepojená s náboženstvom alebo s ambíciami cirkvi. Neochota pridať zmienku o Bohu do európskej ústavy nepramenila z toho, že by to bolo nejaké protikatolícke alebo protikresťanské sprisahanie, ale z názoru, že Európa je multikultúrna a je zložená z rôznych skupín, ktoré majú rôzne názory na svet. Ak nejaké nadnárodné zoskupenie tlačí duchovné myšlienky do základného politického dokumentu, nedá sa očakávať, že takéto zoskupenie bude v budúcnosti kompaktné.

Argument týchto ľudí je, že Európa potom nemôže ideovo ani mravne čeliť náporu islamu.
Každé náboženstvo má právo rozvíjať sa vo svojom komunitnom alebo kultúrnom prostredí. Keď niekto vníma, že existuje nápor islamu, tak preto, že cíti, ako je jeho vlastné náboženstvo alebo presvedčenie ohrozené. No toto ohrozenie nevyplýva z toho, že by zabral priestor islam, ale z toho, že jeho vlastné presvedčenie nie je dostatočne atraktívne. Preto by som vyzval kresťanov alebo rôzne iné náboženstvá, aby lepšie pôsobili v „trhovom" náboženskom prostredí a svoje ovečky pútali zaujímavejšími a hlavne pre nich dôležitejšími myšlienkami. Odpoveď na globálne problémy musí byť racionálna. Nemôžeme sa utiekať k iracionálnym alebo emocionálnym riešeniam.

Ako ste vnímali nepokoje, ktoré teraz prebiehali vo Francúzsku? Cítite sa byť trochu Alžírčanom?
Trošku áno. Tieto nepokoje nepramenia z islamu alebo z toho, že sú Arabi, ale z toho, že títo občania boli dosť zlým a nešťastným spôsobom integrovaní. Ich rodičia prišli do Francúzska v 60. a 70. rokoch, v období, keď bol dostatok práce, a začlenili sa do spoločnosti. No ich deti - druhá a tretia generácia - v dnešnej francúzskej spoločnosti nemajú dostatok miesta a priestoru na realizáciu. Napriek tomu, že môžu byť vzdelaní a mať rad predností, v prostredí, kde je 10-percentná nezamestnanosť, Francúzi - takisto ako Slováci - radšej zamestnajú etnického Francúza ako Araba.

To sú stále sa opakujúce rovnaké reakcie. Asi nemôžeme očakávať od ľudí, že sa z nich z ničoho nič stanú rozumní anjeli.
To netvrdím. Riešenie veci je ekonomické, sociálne a racionálne. Keby sa teraz francúzska vláda postavila na hlavu, tak to krátkodobo nevyrieši. Musí to začať riešiť dlhodobo. Posledných pätnásť rokov sa vo Francúzsku nikto nezaoberal integráciou týchto občanov a väčšina sa uspokojila s princípom, že každý, kto vie po francúzsky a má občiansky, je proste Francúz a nemusí si klásť otázky o svojej identite. Preto sa stalo, že mnohí občania sa napriek tomu cítili vylúčení, lebo nemali zabezpečené svoje životné šance. Riešením je, aby sa napriek rasovým a národnostným problémom takéto rovnaké šance občanom zabezpečovali. To je odpoveď aj pre Slovensko v otázke rómskej menšiny, maďarskej menšiny, alebo rôznych neviditeľných menšín, či už sú to ženy, alebo mladé rodiny... Ľavičiari vždy obhajovali proletariát, keď bol svet čiernobiely - keď ľudia žili z práce niekoho iného, alebo zo svojej vlastnej. V 21. storočí existujú desiatky proletariátov, z ktorých každý má iné záujmy. Podľa mňa proletariát 21. storočia sú rôzne väčšie či menšie utláčané menšiny, ktoré sú spoločensky znevýhodnené. Odpoveď pre ľavicu, ktorá by chcela mať dlhodobý a trvalo udržateľný program, by mala byť integrácia týchto novodobých proletariátov do spoločnosti.

Vnímate rozdelenie sveta na bohatý sever a chudobný juh?
Áno. Svojho času som bol tri týždne na Kube a do Slova som napísal článok, ktorý sa volal Kriminálne embargo. Myslím si, že svet nebude o nič slobodnejší ani demokratickejší, keď sa bude operovať kubánske dieťa bez narkózy. Na druhej strane by sa Kuba mala čo najskôr sama zdemokratizovať ešte predtým, ako by ju mal násilne demokratizovať niekto iný.

Je jasné, že tam prídu ekonomické záujmové skupiny Američanov a bohatej kubánskej emigrácie.
A toho sa obávam. Teraz v žiadnom prípade neobhajujem diktátora. Byť ľavičiarom pre mňa znamená milovať ozajstnú slobodu, ale otvára sa mi nožík vo vrecku, keď vidím také tie prvoplánové občianske aktivity na Kube, ktoré financujú disidentskú elitu, ktorá nemá podporu obyvateľstva. Kubánci neveria Castrovi rovnako ako disidentom, lebo sú sociálne niekde inde. Precestoval som celú Kubu a stretol som veľa zaujímavých ľudí. Mnohí z nich celkom otvorene hovoria, ako sa boja toho, že celý ostrov si po Castrovom odchode privlastnia „gringovia"... To ma straší, ale keď to poviete v slovenských podmienkach, automaticky ste komunista alebo blázon. Môže sa mi páčiť ideál Che Guevaru, ktorý bojuje za práva utláčaných národov, ale to neznamená, že obhajujem diktatúru. Problém je v tom, že na svete existujú rôzne iné tolerované diktatúry od Saudskej Arábie po Tunisko, ktoré má neuveriteľne veľa politických väzňov.

Čiže nemali by sme do Tuniska cestovať na dovolenku, lebo tým podporujeme jeho režim?
Ekonomickou izoláciou krajiny problém nevyriešite, ale nikto sa u nás nezaoberá ani Marokom, Saudskou Arábiou, Azerbajdžanom, Turkménskom - prosto nedemokratickými krajinami, kde trpia ľudia, ktorí sú absolútne vylúčení z politického rozhodovania, ale zaoberáme sa len - na politickú objednávku - Kubou, ktorá je od nás takisto ďaleko.

Kto si to u nás objednáva?
Americké peniaze financujú stredoeurópske nadácie, ktoré robia protikubánsku kampaň, čo je síce legitímne, no nespravodlivé je, že tým trpia obyčajní ľudia, a nie režim. Castra to len utužuje, lebo má dôvody ukazovať na tých, ktorí krajinu rozvracajú.

Aké je miesto Slovenska v únii? Mohlo by sa stať, ako to vidí Ján Čarnogurský, neutrálnym prostredníkom medzi Európou a Ruskom?
Slovensko nemá šancu mať takú rezonanciu ako má Švajčiarsko, lebo na to nemá ani predpoklady, ani peniaze, ani historický intelektuálny potenciál. Navyše, nemyslím si, že by bolo bezpečné nejako sa z únie vyčleňovať... Ak už má niekto s Ruskom živé vzťahy, tak sú to Poliaci, lebo keď sa chcete s niekým dohodnúť, tak je to skôr potenciálny nepriateľ, ako niekto, kto pre vás nie je až taký dôležitý.

Akú úlohu má teda Slovensko v únii podľa vás?
Európska únia má svoje problémy a úspešné riešenia na Slovensku môžu byť príkladom pre iné členské krajiny. Úlohou Slovenska je hlavne účelne využiť peniaze z únie. Mrzí ma, že tu máme tendenciu presúvať prostriedky z európskych fondov na rôzne megalomanské projekty, keď najväčší kapitál, ktorý by sme mali rozvíjať, sú ľudia. Všetci ľudia...