FOTO
Hoci štvrté európske zlato po sebe slovenská plavkyňa MARTINA MORAVCOVÁ (na snímke REUTERS) včera večer v Budapešti na sto metrov motýlik nepridala, so striebornou medailou v ruke (už desiatou z ME v dlhom bazéne) sa pri vyplavovacom bazéne aj tak usmievala.
Spokojná?
"Veľmi. V cieli som sa po dohmate na tú tabuľu ani nechcela otočiť. Bála som sa. Myslela som si, že je to v keli, ale keď som videla, že štvorka svieti pri inom mene a päťka tiež a pri svojom som zbadala dvojku, bola som rada. A bolo mi úplne jedno, aký tam pri nej svietil čas."
Aké boli posledné metre?
"Umierala som na nich, zvierala vodu. Hovorila som si, len nech to už nejako dobojujem. A posledných päť metrov to bol totálny šuter."
Mali ste čas vnímať súperky?
"Len tie dve vedľa seba. Drala sa tam aj Francúzka Popčanková, ktorú som pred finále najviac favorizovala na zlato, ale napokon si najlepšie rozložila sily Holanďanka Dekkerová. Tá tú rýchlosť mala a má a bolo len otázne, ako to zvládne. Tentoraz jej to vyšlo, hoci som si myslela, že taká presvedčivá nebude."
Boli to vo vašom podaní ideálne preteky?
"Od ideálu mali ďaleko, ale robila som, čo bolo v mojich silách. Tie nešťastné stotiny, čo mi nepriali vo finále sto kraul, boli tentoraz na mojej strane. Nech si ich na ten sto kraul nechajú."
Posledné tri finále ste na sto metrov motýlik vyhrali. Nemrzí vás, že ste neobhájili zlato?
"Nemrzí. Ja som s tým ani nepočítala. Vidieť, že posledný čas sa na delfíne trápim. Stále to nie je to pravé orechové. S týmto som spokojná, lebo mojím cieľom tu v Maďarsku bolo odísť aspoň s jednou medailou. A stať sa prakticky najstaršou medailistkou z tohto šampionátu, čo sa mi teraz asi práve podarilo. Staršia tu už asi nie je. Vari len jedna Talianka, ročník 1971, ale tá nevyzerá, že by mala výkonnosť na medailu."
Bolelo finále viac ako semifinále?
"Bolelo, ale ostatných asi ešte viac. Aspoň tých, čo skončili za mnou. Bol to boj o život, skoro by som povedala. Stratégiu som však zvolila dobre a asi som dosiahla to, čo som v danú chvíľu mohla urobiť. Určite to však bola jedna z tých stoviek, ktoré boleli najviac."
Čo vám povedal v cieli tréner Collins?
"Tešil sa. Vedel, na čo mám a len dúfal, že sa tam niekde naškrabem na medailu."
Čo vám na tomto šampionáte zatiaľ najviac utkvelo v pamäti?
"Asi tá utorňajšia búrka, čo sa tu zomlela. Odvtedy celý čas sa s malou dušičkou pozerám na oblohu, či sa také niečo neprihodí aj nám. Našťastie, zatiaľ počasie vyšlo, dokonca sa pred finále motýlika aj umúdrilo."
Nechceli ste radšej teplejšie počasie?
"Také mám radšej, ale nebolo až také nepríjemne. A zdržovala som sa vo vnútornom bazéne, kde som naakumulovala dosť tepla. Zima mi určite nebola."
(rh)
