V čom bol význam M. Hodžu pre slovenskú politiku za Uhorska a počas prvej ČSR?

Historik VOJTECH ČELKO, predseda Klubu slovenskej kultúry v Prahe: „Hodža začal úplne novú éru politiky v slovenských dejinách. Na rozdiel od martinských predstaviteľov si uvedomil dôležitosť ľudových vrstiev, roľníctva, a začal sa orientovať na podchytenie týchto vrstiev. Im bol určený aj jeho Slovenský denník. Uvedomil si, že centrom života v Uhorsku bola Budapešť. Ako 27-ročný sa stal poslancom Uhorského snemu. Počas existencie ČSR si uvedomil dôležitosť zapojiť do politického života aj národnostné menšiny. Napríklad presadil, aby vo voľbách v roku 1935 sa do československého parlamentu dostal za agrárnu stranu aj maďarský poslanec. To, čo sa dnes dosiahlo tým, že maďarská koalícia je členom slovenskej vlády, sa snažil už vtedy. Jeho ďalekozrakosť sa prejavila v tom, že si uvedomoval, že budúcnosť národov je v spolupráci.“

Prečo sa na Hodžu takmer úplne zabudlo? Z našej histórie zmizol dôkladnejšie ako Štefánik alebo Hlinka.

Historik PAVOL LUKÁČ, znalec života a diela M. Hodžu: „Už za emigrácie počas 2. svetovej vojny sa názorovo rozišiel s Benešom, pretože presadzoval projekt federácie strednej Európy, a nie spoluprácu s Moskvou. Konca vojny sa nedožil, zomrel v emigrácii. V rokoch 1945 – 1948 boli pokusy previezť jeho telo na Slovensko, nepodarili sa však. Po nástupe komunizmu sa o Hodžovi hovorilo len hanlivo alebo sa mlčalo, pretože bol vždy proti komunizmu, bol antiboľševik. Zároveň nebol pripomínaný ani v autonomistickej emigrácii, pretože bol pokladaný za čechoslovakistu. To však nebola pravda, Hodža vždy stál na pozícii svojbytného slovenského národa. Preto aj po roku 1990 sa do povedomia našich národov vracia len pomaly, hoci svojím významom by si zaslúžil také miesto ako Štefánik alebo Hlinka.“

BARBORA MAROSZOVÁ