Básnik, esejista, editor a prekladateľ Milan Kraus sa narodil 20. augusta 1924 v Tisovci. Po maturite na gymnáziu v rodnom meste študoval v rokoch 1943-1947 na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom bol krátko kaplánom v Žiline, Liptovskej Porúbke a v Novom Meste nad Váhom. V roku 1950 pôsobil ako administrátor evanjelickej cirkvi a. v. v Želiezovciach a v rokoch 19501952 bol vysokoškolským asistentom na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom pracoval ako redaktor, od roku 1974 až do odchodu na dôchodok v roku 1985 ako zástupca šéfredaktora vydavateľstva Slovenský spisovateľ v Bratislave. Bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie.
Milan Kraus patrí k starším predstaviteľom modernej slovenskej poézie. Do literatúry vstupoval v rokoch druhej svetovej vojny a preto svoj básnický hlas, vychádzajúci z hĺbavej a introvertnej povahy, orientoval spočiatku najmä na odpor proti vojne. Neskôr sa vo svojej tvorbe zameral na etické princípy medziľudských vzťahov, hľadanie zmyslu ľudského snaženia a v jeho diele nájdeme aj ľúbostnú lyriku.
Prvé verše publikoval už od roku 1939 v novinách a časopisoch. Knižne debutoval v roku 1944 básnickou zbierkou Stromoradie ticha. Ďalej napísal básnické zbierky Vďaka a láska (1952), Lístok za listom (1955), Načatá pečať (1969), Priateľstvo s chvíľou (1974), Spevokol (1988), Vychádzky do pološera (1992), Trpezlivosť kvetov (1997), Ťažkosplavné more (1998) a Prelietavé obrazy (2001). Vyšlo mu viacero výberov z poézie.
Z jeho esejistickej tvorby sú známe diela Zábery (1980) a Kontúry (2000). V zahraničí publikoval básne v gruzínskom vydaní Antológie slovenskej poézie, ktorá vyšla v roku 1985 a v bieloruskom vydaní Slavackaja poezija (1990).
Informácie pre TASR poskytol Pavol Janík, Spolok slovenských spisovateľov.
