Československo sa k nej pripojilo už v roku 1922, jeho nástupnícke štáty Česko a Slovensko sa pripojili v roku 1993.
Únia je medzinárodnou mimovládnou organizáciou, ktorá združuje parlamenty 140 krajín sveta. Zmenila sa zo združenia národných snemov na jednotnú organizáciu parlamentov celého sveta a na centrum dialógu medzi zástupcami zákonodarných zborov z rôznych politických systémov. Má poradný status v Hospodárskej a sociálnej rade OSN (EKOSOC), UNESCO, Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) či v Európskej rade. Jej uznesenia majú charakter nezáväzného odporúčania.
Konferencia – ako najvyšší orgán únie – sa koná od polovice 80. rokov pravidelne dvakrát ročne. Už pred pádom Berlínskeho múru hostilo konferenciu i mnoho komunistických krajín (Poľsko, východné Nemecko, Maďarsko či dvakrát Bulharsko). V bývalom Československu sa nikdy konferencia nekonala. Na Kube už raz konferencia bola, v roku 1981.
Únia vznikla 30. júna 1889 v Paríži, ako stály orgán pracuje už od roku 1894.
Po druhej svetovej vojne venovala pozornosť i otázkam udržania mieru a medzinárodnej bezpečnosti, odzbrojenia, likvidácie všetkých foriem rasovej diskriminácie či rozvoja medzinárodnej spolupráce. Únia, ktorá združuje okrem 140 parlamentov sveta i päť pridružených snemov (napríklad Európsky parlament či Parlamentné zhromaždenie Rady Európy), sídli od roku 1921 v Ženeve. Na jej čele je predseda rady, od októbra 1999 funkciu zastáva Indka Najma Haptullaová. Generálnym tajomníkom je od júla 1998 Švéd Anders Johnsson, ktorý sa zúčastnil rokovaní o oslobodení Pilipa a Bubeníka. (čtk)
