Denníku SME to potvrdilo viacero zdrojov informovaných o činnosti spravodajských služieb.
Dnes 38-ročný Skuhra podľa týchto zdrojov nebol "topfunkcionárom" Slovenskej informačnej služby. Pracoval však údajne v kontrarozviedke vedenej Jaroslavom Svěchotom.
Podľa vyšetrovateľov kauzy únosu Michala Kováča mladšieho práve kontrarozviedka zorganizovala tento únos.
Podieľala sa aj na ďalších politických kauzách, ako Triptych klaňania sa troch kráľov či na sledovaní a kompromitácii vtedajšej opozície.
Zdroj SME tvrdí, že Skuhra mal byť členom tajnej "siskárskej" misie, ktorá mala v roku 1997 vo Švajčiarsku vypátrať svedka únosu Kováča mladšieho Oskara Fegyveresa.
Príslušník SIS Fegyveres vypovedal, že sa na únose priamo podieľal a neskôr sa stal kľúčovým svedkom. Pre svoje výpovede sa stal pre vtedajšie vedenie SIS nepohodlným a po únose sa niekoľko rokov skrýval v zahraničí.
Ministerstvo obrany, ktoré vedie nominant Smeru František Kašický, minulosť šéfa VOS tají. Jeho predstavitelia SME nechceli potvrdiť ani vyvrátiť informácie o pôsobení Skuhru v SIS za Lexovej éry. "Pôsobil vo viacerých bezpečnostných štruktúrach a pôsobil aj tam, kde je teraz," tvrdil hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela. Vo VOS vraj pôsobil v rôznych úrovniach. "Je to odborník, je to človek z toho prostredia."
Hovorca ešte v utorok tvrdil, že životopis Ľubomíra Skuhru zverejnia v najbližších dňoch. Včera už ministerstvo o minulosti Skuhru podrobnejšie informovať nechcelo.
"Neviem o tom nič a aj keby som vedel, nemohol by som vám o týchto veciach hovoriť," povedal bývalý šéf SIS Ladislav Pittner.
Podľa informácií SME Skuhra v roku 2002 šéfoval Oddeleniu nebezpečných materiálov Odboru drog a nebezpečných materiálov Colného riaditeľstva. Jeden zo zdrojov tiež tvrdil, že Skuhra krátko pred svojím vymenovaním opäť pracoval v SIS. Či do VOS prešiel zo SIS, alebo vo vojenskej službe "povýšil", hovorca Gemela neprezradil.
To, že meno Skuhra pozná v súvislosti so SIS, SME potvrdil aj nemenovaný vysoký funkcionár služby z Mečiarovej éry. Tvrdil však, že sa so Skuhrom zrejme osobne ani nestretol, keďže pracoval v iných zložkách služby. Nevedel ani potvrdiť, či Skuhra robil v kontrarozviedke.
Ak riaditeľ VOS skutočne pôsobil v SIS počas šéfovania Lexu a podieľal sa na aktivitách spojených s takýmito kauzami služby, "je to jednoznačný dôkaz, že nás súčasná vládna koalícia posúva ďalej do minulosti. Nie je to koalícia budúcnosti, ale minulosti," povedal člen výboru na kontrolu SIS, bývalý minister obrany Martin Fedor (SDKÚ). (knm) Zo správy bývalého šéfa SIS Vladimíra Mitra:
"Keď všetky akcie SIS zamerané na utajenie jej účasti na únose a zavlečení M. Kováča ml. do Rakúska boli neúspešné, vedenie SIS sa rozhodlo pokračovať v úsilí nájsť a umlčať O. Fegyveresa. Preto námestník riaditeľa SIS Jaroslav S. v januári 1997 vyslal na tajnú misiu do Švajčiarska piatich príslušníkov kontrarozviedky SIS, ktorí mali vypátrať a zistiť, kde žije, býva a pracuje O. Fegyveres.
Operatívni dôstojníci SIS na letisku v Ženeve po prílete lietadla z Viedne sledovali poslanca M. Kňažka a advokáta J. Havláta, ktorí sa mali stretnúť s O. Fegyveresom a jeho priateľkou Adrianou K. Takmer týždeň sledovali O. Fegyveresa, aby zistili presnú adresu jeho bydliska. Do akcie bol zapojený aj spolupracovník SIS žijúci vo Švajčiarsku.
Keď vedúci akcie telefonicky oznámil Jaroslavovi S., že zistili všetky potrebné údaje o mieste pobytu O. Fegyveresa, rozhodol Jaroslav S., že členovia skupiny sa majú vrátiť na Slovensko a vedúci skupiny tam má počkať na príchod inej skupiny ľudí.
Pretože členovia skupiny boli presvedčení, že O. Fegyveres má byť zlikvidovaný, pod zámienkou nedostatku finančných prostriedkov sa celá skupina rozhodla vrátiť do Bratislavy. Pravdepodobne obava týchto príslušníkov SIS, že vo Švajčiarsku dôjde k likvidácii O. Fegyveresa, súvisela s tragickým osudom jeho priateľa R. Remiáša, ktorý zahynul pri explózii nástražného systému v jeho motorovom vozidle dňa 29. 4. 1996." (1999)
