Monica Ali.
FOTO – EN.WIKIPEDIA.ORG
vtedy vydala knihu Brick Lane, ktorá rozbúrila pokojné vody v tejto štvrti.
Román sa stal bestsellerom, bol nominovaný na slávnu Bookerovu cenu. No Bangladéšania v Londýne zareagovali podráždene. Nepáčil sa im spôsob, akým Ali ich komunitu vykreslila.
Kniha rozpráva príbeh 19-ročnej Nazneen, ktorá prichádza z Bangladéša do Londýna, aby sa vydala za 40-ročného Chanua. Manžela si sama nevybrala, bola to voľba jej rodičov. Podľa odporcov je v románe priveľa narážok na nízku vzdelanosť či nedostatočnú hygienu obyvateľov Brick Lanu.
Tri roky po celosvetovom fenomenálnom úspechu románu vzniká rovnomenný film. Nakrúcať sa pôvodne malo na autentických miestach v Brick Lane. Situácia spred troch rokov sa opakuje, londýnski Bangladéšania opäť protestujú, obyvatelia Banglatownu šli znovu do ulíc. „Nie je jednou z nás. Nikdy medzi nami nežila. Nič o nás nevie, ale napriek všetkému nás urazila. Nedovolíme, aby sa tu nakrúcal film,“ povedal denníku Guardian Abdus Salique, hlavný odporca filmového projektu.
Produkčná firma bola pre protesty miestnych Bangladéšanov nútená nakrúcanie v Banglatowne zrušiť. Claudia Kalindjian zo spoločnosti Ruby Films poznamenala, že spoločnosť si od začiatku bola vedomá, do čoho sa púšťa. Očakávali kontroverzné reakcie. „Filmári, ktorým bol projekt zverený, knihu čítali a príbeh sa im páčil. Určite by nikdy nevstúpili do projektu, o ktorom by si mysleli, že je rasistický,“ obhajuje sa Kalindjian.
K celej záležitosti sa začali vyjadrovať aj členovia britského PEN klubu. Vo vyhlásení sa píše: „Sme znepokojení negatívnymi reakciami na sfilmovanie románu Brick Lane a aj tým, aký priestor médiá poskytujú malej skupine ľudí so samozvaným lídrom.“ Salman Rushdie spolu s ďalšími spisovateľmi vyzval producentov, aby sa nedali zastrašovať a pokračovali v nakrúcaní v Brick Lane. Prízvukuje, že rozruch vôbec nie je taký dramatický, ako ho vykresľujú médiá.
Napriek protestom by sa hotový film mal dostať do kín na jeseň 2007 podľa pôvodného plánu.
Londýnska štvrť Brick Lane.
FOTO – EN.WIKIPEDIA.ORG
Autor: Ildikó Pongó (Autorka je publicistka)
