il niekdajší poradca Clintonovej vlády Loch Johnson.
Rozpočet tajných služieb v USA síce po skončení studenej vojny klesol, no v uplynulých rokoch sa neustále navyšoval. Tento rok to je okolo 30 miliárd dolárov.
Cieľom špionážnych aktivít sú aj krajiny spojencov. Ako informoval Európsky parlament začiatkom roka, Američania pripravili odpočúvacím systémom Echelon desiatky francúzskych, britských a nemeckých firiem o miliardové sumy.
Podľa informácií nemeckého magazínu Der Spiegel plánuje berlínske ministerstvo zahraničných vecí, ako aj Bundeswehr odstrániť zo všetkých počítačov v „citlivých oblastiach“ softvérové programy firmy Microsoft. Americká špionážna služba NSA vraj ovláda príslušné programové príkazy Microsoftu, čím by sa mohla dostať k zašifrovaným údajom.
Morálne zábrany v špionážnych aktivitách žiadne tajné služby vrátane amerických nikdy nemali. Príznačný je prípad tzv. „Gehlenovej organizácie“, predchodkyne Spolkového úradu na ochranu ústavy, teda nemeckej vnútroštátnej tajnej služby. Generál Reinhard Gehlen bol ešte v čase druhej svetovej vojny šéfom rozviedky na východnom fronte.
Po vojne vybudoval na príkaz CIA a Pentagonu špionážnu sieť, ktorá zásobovala USA informáciami o Sovietskom zväze a o jeho spojencoch.
Trvalo niekoľko desaťročí, než CIA dala začiatkom marca tohto roka súhlas na zverejnenie dokumentov o spolupráci s Gehlenom.
Prinútil ju k tomu zákon z roku 1998 o povinnom zverejnení materiálov týkajúcich sa nacistických zločinov.
Od vyhodnotenia materiálu obsahujúceho 250-tisíc strán si historici sľubujú informácie o mnohých niekdajších nacistoch, ktorých Gehlen neskôr zamestnával. Dokumenty by mohli vysvetliť, prečo sa mnohí nemeckí vojnoví zločinci nedostali pred súd.
Z dlhoročnej histórie nemecko-nemeckých špionážnych aktivít je vari najabsurdnejší prípad exmanželky Günthera Guillauma, ktorý ako spolupracovník Stasi pracoval niekoľko rokov v úrade kancelára Willyho Brandta. Po odhalení si aj ona musela v 70. rokoch odpykať niekoľkoročný trest vo väzení. Po zjednotení Nemecka si podala žiadosť o dôchodok aj za roky strávené vo väzbe s tvrdením, že aj počas tohto obdobia jej Stasi platila príspevky na dôchodkové zabezpečenie. Súd však žalobu zamietol.
(vm)
