Izraelskí vojaci sa vracajú z misie na juhu Libanonu. Kým diplomati horúčkovito rokovali o texte rezolúcie o prímerí, izraelské jednotky čakali na príkaz na rozšírenie operácie proti Hizballáhu.
FOTO – ČTK/AP
Z New Yorku, kde sa už niekoľko dní rokuje o rezolúcii o prímerí medzi Izraelom a Libanonom, včera prichádzali zmätočné signály.
Chvíľu to vyzeralo na dohodu, chvíľu nie. Dolaďovali sa formulácie a napokon presviedčali Bejrút, aby na rezolúciu pristúpil a Jeruzalem, aby nezmenil pomerne ústretový postup. Zmenil. Keď všetko vyzeralo na dohodu, izraelský premiér Ehud Olmert a minister obrany Amir Perec schválili pozemnú ofenzívu proti Hizballáhu. Deň predtým ju odložili, čakali na rokovania diplomatov. Včera vyhlásili, že pokrok v rokovaniach je nedostatočný, čakať už nebudú.
Zároveň však oznámili, že pokračujú v rokovaniach o rezolúcii. Izraelskí novinári sa pýtali: je to spôsob, ako dosiahnuť rýchlu a pre Izrael výhodnú dohodu, alebo to Olmert s Perecom myslia vážne?
Diplomati včera priznávali, že rokovali pod značným tlakom. Večer sa kľúčovým členom Bezpečnostnej rady predsa len podarilo na texte rezolúcie dohodnúť. Čakalo sa na vyjadrenie Libanonu a Izraela. Pri libanonských hraniciach sa zhromažďovali izraelské jednotky, ktoré napokon dostali príkaz začať rozšírenú operáciu proti Hizballáhu.
Ešte predtým navrhlo Rusko prijať rezolúciu o 72–hodinovom humanitárnom prímerí. To sa nestretlo s veľkým ohlasom.
Najspornejšie sú otázky, kedy majú z južného Libanonu odísť izraelskí vojaci a kto ich nahradí v takzvanej bezpečnostnej zóne, z ktorej by sa mali stiahnuť aj bojovníci Hizballáhu. Američania ustúpili a v novom návrhu rezolúcie sa s odchodom Izraelčanov ráta. Pôvodný návrh to nespomínal, a preto o ňom Bejrút odmietol diskutovať. Nový návrh hovoril o „postupnom odchode“, včera sa debatovalo o jeho rozvrhu.
Kritická je aj otázka medzinárodných síl, ktoré by spolu s libanonskou armádou strážili bezpečnostnú zónu. Podľa americko-francúzskeho návrhu rezolúcie by južný Libanon kontrolovali výrazne posilnené doterajšie pozorovacie sily OSN v Libanone. Jednotky UNIFIL by podľa diplomatických zdrojov citovaných izraelskou televíziou mali zdesaťnásobiť svoj počet. Doterajších 2-tisíc modrých prilieb by doplnili vojaci z európskych a moslimských krajín. Tento návrh má byť ústretovým krokom voči Izraelu, ktorý požadoval „robustné“ medzinárodné sily a UNIFIL považuje za neschopný. Nemenovaný americký diplomat si pre denník Washington Post pomohol prirovnaním a povedal, že kým sily UNIFIL boli slušným novinárom Kentom Clarkom, nové sily budú Supermanom.
Libanon aj arabské krajiny na súčasnom slabom mandáte vojakov —UNIFIL nechcú nič meniť. Američania sa snažili do rezolúcie presadiť, aby UNIFIL pôsobil s mandátom podľa kapitoly 7 Charty OSN, ktorý predpokladá použitie sily nielen v prípade sebaobrany. Práve preto, že sa im to zrejme nedarilo, vraj Izrael dal príkaz na spustenie ofenzívy.
Posledný vývoj
Izrael bombardoval sever aj juh krajiny, aj šiitske predmestia Bejrútu. Zabil najmenej 14 civilistov.
Na sever Izraela dopadlo 160 rakiet Hizballáhu, niekoľko ľudí bolo zranených.
Na juhu Libanonu sa ťažko bojovalo, jeden izraelský vojak prišiel o život, ďalší bol ťažko zranený, Izrael tieto správy televízie al–Arabíja nekomentoval.
Vysoká komisárka OSN Louise Arbourová vyhlásila, že armáda aj Hizballáh môžu byť obvinení z páchania vojnových zločinov.
Humanitárna situácia na juhu Libanonu je stále horšia.
Izrael a OSN koordinujú odchod civilistov z juhu na sever.
Popularita izraelského premiéra Ehuda Olmerta klesá, armáde sa nepáči jeho zdržanlivosť.
Pápež Benedikt XVI. vyslal do Libanonu špeciálneho vyslanca, aby tam viedol modlitby za mier.
Tisíce civilistov a približne 350 libanonských vojakov a policajtov opustilo dve pohranične mestá, ktoré okupuje izraelská armáda a vydali sa na sever.
Rada OSN pre ľudské práva odhlasovala vytvorenie komisie na vyšetrenie „systematických“ izraelských útokov na civilistov v Libanone, iniciovali ju moslimské štáty.
(mik, reuters)
Autor: Tel Aviv
