Minister financií Ján Počiatek (vľavo) pripravil rezortom nepríjemné prekvapenie. Musia sa uskromniť a znížiť svoje výdavky do konca roka spolu o 4,3 miliardy korún, aby bolo dosť peňazí na predvolebné sľuby Smeru. Šetriť má aj školstvo. Šéf tohto rezortu Ján Mikolaj (vpravo) z toho nadšený nie je.
FOTO – TASR
BRATISLAVA - Škrty, ktoré minulý týždeň navrhol minister financií Ján Počiatek a schválila ich vláda, ministrov nepotešili. Rezorty stále nemajú jasno, kde budú uťahovať opasky. „Koho by to tešilo, že musí šetriť,“ konštatuje hovorca ministra dopravy Marián Jánošík.
Práve rezort dopravy patrí medzi tie, ktoré musia šetriť najviac. A to aj napriek tomu, že výstavba diaľnic patrí medzi priority novej vlády. Kabinet ministerstvu dopravy nariadil, aby do konca roka zoškrtalo plánované výdavky až o 760 miliónov korún. „Rozsah šetrenia je príliš vysoký, analyzujeme to, budeme musieť hľadať čo najmenej bolestivé riešenie,“ povedal Jánošík. Zatiaľ nevedia, na čo siahnu. „V stredu dostanete odpoveď, kde sa to ušetrí.“
Úsporné opatrenia sa bolestivo dotknú takisto školstva, hoci každá z doterajších vlád aj súčasná hovorí, že v rezorte je stále málo peňazí. „Úsporu budeme hľadať v prevádzkových výdavkoch tak, aby sme nemuseli siahnuť na programové priority nášho rezortu,“ povedal štátny tajomník ministerstva školstva Jozef Habánik.
Šetriť chce aj rezort ministra financií, ktorý s návrhom úsporných opatrení vyšiel. Do decembra sa musia zriecť takmer 230 miliónov korún. Minister financií povedal, že už má konkrétnu predstavu, na ktoré výdavky siahne. Hovoriť o tom zatiaľ nechce. „Analyzujeme to,“ povedal hovorca ministra Miroslav Šmál.
Spôsob úspor, aký navrhol minister financií, nie je podľa hlavného ekonóma ING Banky Jána Tótha správny. „Už exministerka Schmögnerová sa snažila plošne šetriť a Slovensko s tým nemalo dobré skúsenosti,“ povedal Tóth. Postihlo to totiž hlavne investičné výdavky, napríklad na diaľnice, ale aj platy a „nebolo to systémové, iba dočasné, lebo tieto výdavky sa museli potom neskôr uhradiť“. Tóthovi sa nepáči, že vláda berie peniaze školstvu. „Pri plošnom šetrení sú často popri menej efektívnych oblastiach potláčané aj tie, ktoré si zaslúžia lepšie financovanie ako niektoré kapitalové výdavky alebo oblasť škol—stva.“
Tóth vláde odporúča, aby pre šetrenie zvolila modernejší prístup. „Moderný spôsob šetrenia odstraňuje neefektivitu cez systémové riešenia, ktoré sa často volajú reformy,“ povedal Tóth. Znamená to, že vláda sa napríklad zameriava na boj proti zneužívaniu sociálnych dávok, dáva menej výdavkov do oblastí, ktoré nezvyšujú ekonomický rast, ako je poľnohospodárstvo a sústredí sa napríklad na investície do školstva, vedy alebo diaľnic.
Ministerstvá výdavky o 10 percent znížiť nemôžu
Vláda zaviazala minulý týždeň ministerstvá, aby sa do konca roka zriekli spolu vyše štyroch miliárd korún. V médiách sa objavili informácie, že každý rezort musí znížiť plánované výdavky až o desať percent.
To však nie je pravda. Ak by to tak bolo, ministerstvá a ostatné kapitoly v rozpočte by museli okresať svoje plány až o 33 miliárd korún. Štátny rozpočet počíta s celkovými výdavkami vyše 330 miliárd korún. Väčšinu z nich musia ministerstvá zaplatiť či chcú, alebo nie, pretože im to prikazujú rôzne zákony alebo zmluvy. Ide napríklad o mzdy, poistné, sociálne dávky, penzie alebo odvody do rozpočtu Európskej únie.
Po znížení o tieto povinné výdavky dostal rezort sumu 43,2 miliardy korún nepovinných výdavkov. Môže ísť napríklad o plány na rôzne investície. A až z toho vyrátalo ministerstvo financií desať percent. V skutočnosti teda vládny kabinet plánuje znížiť výdavky nie o desať, ale iba zhruba o jeden a pol percenta.
(ľja)