Ľudia, ktorí pred niekoľkými rokmi kúrili výlučne plynom alebo elektrinou, sa vracajú k vykurovaniu drevom. Drevom vykuruje celý dom Daniel Bedi z Uľanky (na snímke).
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
síc korún ročne.
Znižovanie spotreby plynu v slovenských domácnostiach potvrdil aj Slovenský plynárenský priemysel. V roku 2004 plynári domácnostiam predali vyše 1,8 miliardy kubických metrov plynu, vlani 1,4 milióna domácností spotrebovalo len 1,7 miliardy. „Registrujeme záujem zákazníkov znižovať náklady spojené s energiami, dôvodmi na znižovanie spotreby môžu byť zatepľovanie, kombinované vykurovanie, prípadne alternatívne vykurovacie médium,“ povedal Ľubomír Tuchscher z tlačového oddelenia SPP. Nechcel však povedať, koľko domácností prešlo na nižšiu tarifu, lebo obmedzili alebo vylúčili kúrenie plynom.
Ušetriadesaťtisíce
Vykúriť priemerne veľký rodinný dom výlučne plynom vyjde ročne asi na 50- až 60-tisíc korún. „Ak používajú aj kotly na drevo, ich spotreba plynu a teda aj výdavky sa znížia na polovicu,“ povedal Ján Podmanický, starosta Starej Bystrice, v ktorej je asi 700 domov. Obec bola podľa neho na začiatku 90. rokov splynofikovaná asi na 95 percent.
Posledné dva roky sa však veľká väčšina obyvateľov vrátila k odloženým starým kotlom na tuhé palivo a používajú zároveň aj plyn. V novostavbách si ľudia inštalujú moderné drevoplynové kotly. „Bukového a smrekového dreva je na Kysuciach dosť a je ľahko dostupné,“ povedal Podmanický. Podobný trend vidieť v celom regióne.
Okrem kotlov na tuhé palivo a moderných drevoplynových pecí sú v obľube aj kozuby, od ktorých sa teplo rozvádza po celom dome. Hlavným dôvodom sú podľa Jána Paulovica, výrobcu kozubov zo Sebechlieb, jednoznačne vysoké ceny plynu.
Nový kotol na tuhé palivo môže podľa podnikateľa vyjsť asi na 30-tisíc korún, kozub aj s teplovzdušnými rozvodmi po dome do 50-tisíc korún. Investícia do kozuba, ktorý je správne umiestnený v strede domu, sa podľa podnikateľa vráti asi za päť rokov. Kúrenie drevom, ktoré stojí v okolí Sebechlieb a Levíc asi 800 korún za kubický meter, je totiž oproti plynu lacnejšie o 20-tisíc korún ročne.
Vraciame sa v čase?
Obce v okolí Zvolena a Banskej Bystrice podľa podnikateľky Sidónie Fuchsovej kúria ekologicky neškodným zvyškovým drevom - štiepkami a peletkami. „Asi štvrtina našich klientov, ktorí doteraz používali len plyn, v poslednom čase prešla na kombinované vykurovanie biomasou a väčšina má záujem nechať si zaviesť pec na tuhé palivo alebo kozub s teplovzdušným rozvodom,“ povedala.
Vladimíra Müllera z Malaciek, ktorý sa venuje energetickému poradenstvu, neteší, že sa podhorské obce vracajú späť k drevu. „Je to zvrátený systém, ktorý sa v Európskej únii ani nepropaguje.“ Na Záhorí podľa neho kúri aj drevom asi 10 percent rodinných domov.
Niektorí kupujú a spaľujú zvyšky zo závodu Swedwood, ktorý spracúva drevotriesku. „Ekologicky neškodný nie je,“ upozornil.
V budúcom roku by mohli ľudia, ktorí sa rozhodnú kúriť drevom, či využívať solárnu energiu, získať od štátu dotáciu. Podľa hovorcu ministerstva hospodárstva na to vláda vyčlení zrejme zhruba 100 miliónov korún.
