Vláda má v pláne zvýšiť aj ochranu zamestnaných "na kratší pracovný čas" - teda na menej ako 40 hodín týždenne. V istej nevýhode oproti ostatným sú dnes tí, čo majú zmluvu na menej ako 20 hodín týždenne. Zamestnávateľ s nimi môže ukončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, výpovedná lehota je len 15 dní (inak najmenej dva alebo tri mesiace) a nemôžu dostať ani odstupné.

Vlani bolo na kratší pracovný čas zamestnaných 51 800 ľudí. Koľko z nich bolo v pracovnom pomere na menej ako 20 hodín týždenne, štatistika nehovorí.

Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu predpokladá, že na takýto úväzok pracujú študenti a dôchodcovia, ktorí "sú odkázaní na zlepšenie svojej životnej situácie". Komplikovať ich zamestnávanie "dodatočnými ochrannými opatreniami" preto považuje za zbytočné.

Na druhej strane sa vláda zasadí o opätovné zavedenie dohôd o pracovnej činnosti, ktoré minulá vláda navrhla zrušiť aj preto, že pracujúcim nezakladali nároky na dovolenku, na náhradu mzdy pri prekážkach v práci a iné.

Ako náhradu za dohody druhá Dzurindova vláda zaviedla práve zamestnanie na kratší pracovný čas. Zamestnávatelia to však za adekvátnu náhradu nepokladajú aj preto, že za človeka v pracovnom pomere - bez ohľadu na dĺžku pracovného času - musia platiť odvody, čo za pracujúceho "na dohodu" v zásade nebolo treba.

Kromerová tvrdí, že malé firmy si nemôžu dovoliť na každú jednu činnosť zamestnávať niekoho na plný úväzok. Návrat k dohodám o pracovnej činnosti by teda uvítali.

Vláda sa zaviazala zasadiť aj o to, aby na základe dohody o vykonaní práce bolo možné za rok odpracovať aj viac ako 300 hodín, čo dnes nie je možné. (joč)