Presvedčil ním o oprávnenosti nominácie aj neveriacich, ktorých bolo pomerne veľa. Šebo si vlastne pripomenul svoje pôsobenie na Tehelnom poli, kde ako 12-ročný žiačik dva roky hrával pod vedením Pavla Jančoviča. Trávnik Tehelného poľa je mu teda detailne známy.

"Prečo sa mi to podarilo? Asi aj vďaka tomu, že som si dal pred zápasom o tri tabuľky čokolády viac," smial sa po zápase šťastný strelec. "Všetky tri góly boli výsledkom skvelých prihrávok spoluhráčov, či už Hodúra, Hološka alebo Janočka. Neveril som, že budem hrať celý zápas, ale bol som presvedčený, že ak nastúpim, aspoň raz trafím do čierneho. Že som slovenský rekordér? Je to fantastické, kiež by to zostalo navždy, možno mi potom postavia sochu na národnom štadióne."

Pri pohľade na krívajúceho Vitteka Filip zvážnel a dodal: "Keby sa to dalo, jedného gólu by som sa vzdal, ak by Viťo mohol zostať zdravý."

Kanonier Norimbergu Róbert Vittek bol na ihrisku necelých pätnásť minút, keď spálil gólovú šancu a pri dorážke mu súper prevalil koleno. Výsledok? Natiahnutý vonkajší postranný väz, čo znamená, že aspoň dva týždne si nezahrá. "Aj taký je futbal. Volal som už manažérovi Norimbergu, čo sa stalo. Musím si dva týždne oddýchnuť. Ak by som vedel, čo sa stane, o tú druhú strelu by som sa nepokúšal," povedal smutný Vittek, ktorého obecenstvo vítalo najmohutnejším potleskom. (ja)