Humorista Rasťo Piško sa narodil roku 1962 v Martine. V roku 1999 debutoval knihou rozhlasových a televíznych humoresiek Z druhej ruky. Je spoluautorom kabaretných a humoristických programov Apropo, Bravissimo, Pošta Horný výplach a ďalších. Na Novej scéne v Bratislave mala 14. marca 2003 premiéru jeho hra Bude ako nebolo alebo Hände hoch! v réžii Karola Spišáka. Napísal tiež humoristickú knižku Stručné dejiny kvasenej kapusty a dokončuje cestopisnú knižku Turistická saláma. V Teátri Wüstenrot účinkuje s Milanom Markovičom v hre Basisti. So Štefanom Skrúcaným a Michalom Hudákom chystá od septembra rozhlasový nedeľný zábavník.
Rasťo Piško sa o varenie začal zaujímať pred pätnástimi rokmi, po tom, čo sa usadil. Času, ktorý strávi pri hrncoch, mu nie je ľúto. V kuchyni ich dôkladne obieha, aby nič neprihorelo, nevykypelo a všetko bolo tak, ako má byť.
"Jedlo sa mi už napchalo aj do literatúry," hovorí humorista, ktorý napísal Stručné dejiny kvasenej kapusty a práve dopisuje knihu Turistická saláma. Kým v Stručných dejinách kvasenej kapusty pojednáva o tom, ako sa kyslá kapusta dostala na naše územie, Turistická saláma je veselé rozprávanie o cestovaní a jedení, ktoré je dôležitou súčasťou humoristovho života.
Mafiánske rebrá podľa Allena
"Varím s potešením a často," hovorí humorista, ktorý sa rád necháva inšpirovať osvedčenými tipmi kolegov aj receptami z literatúry a filmu. Robieva napríklad mafiánske rebierka, ktoré odkukal z filmu Woodyho Allena Zlaté časy rádia.
"Recept ma zaujal natoľko, že som ho vyskúšal, mám ho nahraný aj na videu. Páči sa mi, ak niekto vloží recept do filmu a je z toho umenie. Na prípravu treba rebrá, žiadny bôčik. Osolím ich, obalím v múke, opražím na olivovom oleji a nechám postáť. Potom pridám trochu octu, cukru, šťavu z ananásovej konzervy a feferónku. V tejto omáčke rebrá dusím a nakoniec doplním kúskami ananásu."
Keďže je vášnivý hubár a vlani bolo dosť húb, obiehal kolegov a zbieral hubárske recepty. "Režisér Karol Spišák mi napríklad navrhol halušky s hubami, nechcelo sa mi však robiť halušky. Tak som si kúpil hubársku knižku, kde som našiel tiež zopár vynikajúcich receptov."
Koreniny ako kuchynské hobby
V zime potrebuje Rasťo Piško energiu na "vykurovanie", preto varieva rôzne guláše, hustú fazuľovicu, kapustnicu a ťažšie mäsité jedlá. V lete si dáva delenú stravu, ktorá mu v kombinácii so športom pomáha udržiavať sa v kondícii. Ak sa mu nechce variť, zájde do reštaurácie - na čínu či českú kuchyňu. Po návšteve talianskych reštaurácií však býva sklamaný. "Mne sa skoro vždy podarí lepšia cestovina, ako podávajú tam. Robievam ich s paradajkami, tuniakom, s hubami, s kadečím. Mám kúpené pesto s píniovými orieškami a ním cestoviny dochucujem. Výborné sú napríklad nivové cestoviny s cesnakom, bazalkou a korením."
Jeho ďalším kuchynským hobby sú koreniny. Doviezol si ich, spolu s citrónovou trávou, aj z dovolenky v Thajsku. "Naučil som sa urobiť dobrú šošovicu či ostrú polievku, v ktorej nesmie chýbať citrónová tráva," vysvetľuje.
Spomienky na detstvo
Humorista rád spomína aj na jedlá svojho detstva. Mal troch súrodencov a ich mama varievala vždy, keď prišla z roboty. Doma chovali zajace, takže v sobotu a nedeľu tvoril ich letný obed zajačí paprikáš alebo pečený zajac. Rasťo bol dobrý jedák, vždy miloval chlieb, ale nemal rád kurací, zajačí a hovädzí vývar s rezancami. Táto tradičná nedeľná polievka mu nevoňala, musel ju však zjesť, inak by nedostal druhý chod. Fazuľovú, gulášovú či držkovú polievku si však dal vždy aj dvakrát.
Keď boli nové zemiaky, jedávali ich uvarené, poliate maslom a posypané bryndzou, a zapíjali to kyslým mliekom. "Bola to jedna báseň," hovorí humorista, ktorý kedysi často chodieval do lesa na huby, najmä na rýdziky, robievali ich potom napríklad s vajcom. Zbierali aj lesné jahody a pochutnávali si na kacafrci starej mamy, ktorú Rasťov otec volal šatlava. V tejto hustej zeleninovej polievke, pripomínajúcej boršč, nesmela chýbať repa, cvikla, kaleráb, zemiaky a mrvenica. Jeho stará mama bola aj špecialistkou na huspeninu. "Keď sme zabíjali, vždy vzala najprv nožičky, opálila ich a uvarila vynikajúcu huspeninu." Na jeseň zasa varievala slivkový lekvár. Rasťo mal rád rozvarené slivky, bral si ich na tanier bez cukru a stará mama deti vynukovala: Poďte, už je brija.
FOTO - PETER LEGINSKÝ
