Najznámejšou ekologickou katastrofou vojny je ropná škvrna, ktorá sa od libanonského pobrežia pomaly rozširuje do Stredozemného mora. Podľa niektorých organizácií na ochranu životného prostredia sa rozsah znečistenia dá prirovnať k havárii tankera Exxon Valdez pri pobreží Aljašky v roku 1989.
Ropa sa do mora dostala po izraelskom bombardovaní elektrárne v Bejrúte. Podľa libanonských zdrojov sa do mora vylialo asi 11-tisíc ton ropy a škvrna zasahuje libanonské aj sýrske pobrežie v dĺžke asi 200 kilometrov.
Libanonský minister životného prostredia Yacub Sarraf pre bejrútsky denník Daily Star povedal, že v prípade ekologickej havárie takého rozsahu treba začať s čistením čo najskôr, čo sa pre izraelskú námornú blokádu a vojnu nestalo.
Izraelčania až v pondelok povolili prieskumným tímom prelety nad pobrežím. Ochranári hovoria, že napriek finančnej podpore z Európy pokračujú záchranné operácie pomaly - z mora zatiaľ dostali len 100 ton ropy.
Ropná škvrna ohrozuje libanonský turistický a rybársky priemysel a chránené živočíchy. V tomto období na pobreží kladie vajcia unikátny druh morskej korytnačky.
Izraelskí aktivisti z hnutia Priatelia Zeme upozorňujú, že obnova lesov na severe Izraela zničených raketovými útokmi Hizballáhu bude trvať najmenej 50 rokov. Pri požiaroch po dopade kaťuší na zem Izrael podľa ekológov prišiel o 750-tisíc stromov, na ploche viac ako šesťtisíc hektárov.
„Sever Izraela voláme zeleným okom krajiny, ale neviem, či by ho Izraelčania spoznali,“ povedal agentúre AFP najznámejší izraelský „zelený“ Gideon Bromberg. Z lesov, kde trávili Izraelčania prázdniny, zostali zhoreniská s kýpťami dubov, pínií a cyprusov. Bromber upozorňuje, že na severe sa narušila ekologická rovnováha a prírode potrvá roky, kým sa k nej znovu dopracuje.
Ekológovia na oboch stranách hranice zdôrazňujú, že nebezpečné sú aj trosky domov, v ktorých sú chemické čistiace prostriedky používané v domácnostiach. Ak sa dostanú do spodných vôd, bude to ďalšia katastrofa.
Autor: Tel Aviv
