Zuzana Szatmáry
spisovateľka, publicistka, sociologička, mama Michaela Szatmáryho

Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Problémovým dieťaťom som bola ja, a tak som sa tešila, ako budem riešiť chlapca, lebo všetci sa mi vyhrážali, že veď uvidím... A tak som čakala a čakala, až som raz povedala: „Synku, si v puberte. Kde sú problémy?" A on povedal: „Čo je, mami, mám ti pomôcť, máš nejaké problémy?"

Čo na ňom najviac oceňujete?
Nikdy nevyslovil škaredé slovo, je neuveriteľne vtipný a zábavný, mystifikuje, ako jeho dedo, má rád deti a milujú ho starí ľudia, je s ním pohoda, je mimoriadne bystrý a navyše empatický.

V čom ste si podobní?
Milujeme baraninu, politické trilery, moju mamu, myslíme a konáme v rovnakých súvislostiach - či politických, alebo sociálnych, uprednostňujeme jemný čierny humor, štýlové oblečenie s vlastnými špecifikami a obaja sme spoľahliví a verní našim blízkym. Údajne sa aj podobáme, a to neviem, či je dobre, alebo zle.

V čom úplne odlišní?
Michael neje varenú koreňovú zeleninu, orechy a varené zemiaky, čo bolo niekedy na porazenie a ja som musela švindľovať. Ja čítam veľa non-fiction z oblasti prírodných vied. Viem sa napáliť do bezvedomia, Michael uprednostňuje mierové riešenie konfliktov, je tolerantnejší. Hrá futbal, ja plávam. Dobre vidí, ja nie, navyše je omnoho vyšší, ale ja zasa lepšie píšem. No a okrem toho všetkého je chlap a ja nie.

Ako hodnotíte jeho talent?
Nikdy nemám obavu či trému, ak verejne vystupuje a som spokojná, že je jedným z mála mužov na Slovensku, ktorí stručne a zmysluplne vedia hovoriť k veci a navyše nevyzerajú pritom ako ufúľané chrústy alebo nafúknutí golfovo-tenisoví odroni.

Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Pochopiteľne, ale len vynikajúce avantgardné české periodikum „Děti a my" , takže som napríklad decko naučila plávať, keď ešte ani nesedelo, nosila som si ho všade priviazané na telo, keď o tom slovenský moderný svet, ktorý odvrhol vlastné tradície, ani nechyroval, nebudila som ho, nenútila jesť, keď nechcel, nechávala ho jesť veci zo zeme, aby si budoval imunitu a považovala som ho za kompletného, rovnoprávneho človiečika.

Rozprávali ste mu rozprávky?
Do nemoty, lebo to chúďa okrem Večerníčka (aj to nie samo) nesmelo kukať televízor a ja som tak videla ORF správy vždy až po desiatej, keď zaspal. Ešte dnes ma máta bosorka z obľúbenej Zakliatej hory „...ty pečieš slaninu, ja pečiem žabu, mne bude slanina a tebe žaba!"

Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Nuž... často sa obáva, že robím niečo nie celkom bezpečné, že som prchká a aj v článkoch hubatá a prostoreká.

Myslíte, že si rozumiete?
Akože...veď obaja hovoríme po slovensky, anglicky, nemecky. Nerozumieme si po čínsky.

Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Dodržiavame, aj keď by sa zdalo, že sme bohémi, rituály: utorkový rodinný jour-fix, sviatky. No a na vínku, cez SMS a pochopiteľne pri práci na mesačníku Delet, ktorý robíme dvaja zadarmo na kolene a popri našej práci v noci. Michael je v tomto prípade môj šéf (redaktor) a ja len redaktorka, prekladateľka a korektorka na vinici židovských novín.

Michael Szatmáry
politológ, šéfredaktor časopisu Delete, syn Zuzany Szatmáry

Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Nebol. Nemám rád nepohodu a problémy. Odmalička som chápal rozdiel medzi dobrom a zlom a svojim najbližším som zle robiť nikdy nechcel.

Ovplyvnila vás v tom mama?
Keďže som vyrastal len s mamou, bola to jediná bytosť, ktorá ma v detstve ovplyvňovala. Jej vplyv pociťujem dodnes a som zaň vďačný. Ešte stále je odo mňa oveľa múdrejšia a skúsenejšia a nie som si celkom istý, či ju niekedy dobehnem.

Čo sa vám na mame najviac páči?
Páči sa mi, ako vyzerá. Je to pekná žena. Viem, že kedykoľvek mám nejaký problém, vie správne poradiť. Keď ma nechala priateľka a ja som sa to snažil utajiť a nezaťažovať ju, spoznala to okamžite. Nenávidí krivdy. Je priama a nemá problém vynadať i prezidentovi, ak má pocit, že koná nesprávne.

Aké vlastnosti ste zdedili po mame?
Neznášam ľudskú hlúposť, primitívov, úrady, zimu, ráno vstávať. Zdedil som lásku ku knihám a prechádzkam po bratislavskom Korze.

V čom ste odlišní?
V pohlaví samozrejme. Som pokojnejší. Mama chodí na nuda pláž. Myslím si, že ja som o niečo tolerantnejší v niektorých veciach. Mnohé veci, ktoré mamu rozčuľujú, ja ani neriešim.

Čo ste jej najčastejšie vyčítali?
Nikdy som jej nič nevyčítal. Na to má priateľov. Ja ju podporím vo všetkom, čo robí.

Rozprávala vám rozprávky?
Na svoje detstvo sa vôbec nepamätám a uvedomujem si seba až od prvej triedy na základnej škole. Znamená to asi, že som mal veľmi pokojné detstvo bez akýchkoľvek výkyvov alebo problémov. Na rozprávky si takisto nespomínam. Skôr poznám nejaké piesne, ktoré mi spievala a ja som ich nikde inde nepočul.

Dodnes vám nejako pomáha?
V mnohých, mnohých smeroch.

Páči sa vám jej tvorba?
Páči. Je iná, svojská a veľmi ľudsky prirodzená. Vie vysvetliť, bez akýchkoľvek zbytočných rozvitých viet a prívlastkov, o čo jej v článku alebo v básni ide a čitateľ nemá problém pochopiť význam. Väčšine ľudí vždy hovorí priamo z duše.

Čo sa vám páči najviac?
Jej editorialy v Delete.

Na čo z detstva najradšej spomínate?
Nespomínam si skoro na nič. Väčšinu príbehov viem iba z jej rozprávania. Viem, že sme sa často smiali. Spomínam si, že doma bol vždy pokoj.

Čím si myslíte, že by ste mame urobili najväčšiu radosť?
Najväčšiu radosť som jej asi spôsobil, keď sa mi podarilo zmaturovať, potom skončiť vysokú školu a nájsť si úspešné zamestnanie bez akejkoľvek cudzej pomoci.

Viete o maminej prvej láske - kto to bol?
Áno, viem, kto to bol. Dodnes ostali priatelia, ale neprináleží mi tieto informácie zverejňovať.