ie muža a Sexuálne správanie ženy. Do histórie vstúpili ako Kinseyho správy.

Hlavný autor a jeho spolupracovníci v rozsiahlych publikáciách zrušili odveké tabu vo výskume a interpretácii všemožných sexuálnych praktík a problémov. A pretože Kinseyho tím pracoval s nasadením, otvorenosťou a vedeckou poctivosťou, spôsobil medzi kresťanskými konzervatívcami škandál.

Mnohí ho začali označovať za masochistu, ktorý namiesto vedeckých filmov nakrúca pornografiu a pod pláštikom výskumu organizuje orgie skupinového sexu so študentmi, manželkou aj absolventmi školy, na ktorej vyučoval. Vyšetrovala ho FBI, vypočúval Kongres. Nakoniec ho označili za komunisteckého agenta, ktorý prišiel, aby zničil posvätný základ štátu – americkú rodinu. To bolo nespravodlivé obvinenie, pretože Kinsey vraj hlásal, že pozná iba tri formy sexuálnej nenormálnosti: abstinenciu, celibát a neskoré manželstvo. Uznajte - ani jedna z nich rodinu neupevňuje.

Konzervatívci sa však riadia vlastnou logikou a Kinseyho hania dodnes. Vlani jeden z amerických neokonzervatívnych týždenníkov zostavil rebríček najškodlivejších kníh uplynulých dvoch stáročí. Kinseyho správam z rokov 1948 a 1953 udelil čestné štvrté miesto, hneď za Komunistickým manifestom, knihou Mein Kampf a Červenou knižkou citátov Mao Ce Tunga. Marxov Kapitál skončil až šiesty.

Čo také škodlivé Kinsey a jeho spolupracovníci spáchali? V podrobných dotazníkoch oslovili viac než päťtisíc mužov a takmer šesť tisíc žien. Otvorene sa ich pýtali na manželské i mimomanželské sexuálne praktiky, orientáciu a skúsenosti, na to, čo vedia o sexe a či masturbujú. Na obdobie krátko po druhej svetovej vojne neslýchané otázky, veď o týchto veciach sa v dobrej spoločnosti zvyklo mlčať, prípadne klamať. Samozrejme, provokujúce museli byť aj odpovede. Kinsey zistil, že masturbácia je medzi mužmi extrémne rozšírená, obľubujú ju však aj ženy (čo im nijako ne­bráni v uspokojení v manželskej posteli).

Závažným poznatkom bolo, že sexuálne praktiky, považované za úchylné (homosexualita) alebo amorálne, a preto aj zriedkavé (nevera), sú oveľa rozšírenejšie, než mohli konzervatívci pripustiť. Zástancovia tradičných hodnôt už vôbec nevedeli stráviť, že viac ako štyri pätiny dospelých Američanov žijú v rozpore s tým, čo sa v spoločnosti hlása a čo sa teda považuje za morálne (a normálne). Často uvádzaný (a v priemere správny) údaj o štyroch percentách homosexuálov v populácii pochádza už z knihy Sexuálne správanie muža. Kinsey ako prvý zistil, že homosexualita nie je choroba, ktorá by sa mala liečiť, ale normálne sexuálne správanie. Jeho jediný problém spočíva v tom, že je menšinové, a preto odmietané.

Autorovi prelomových prác vyčítali, že si nevytvoril správnu sociologickú vzorku a pýtal sa iba ľudí ochotných odpovedať. Boli medzi nimi aj bývalí trestanci, mužskí prostitúti či podozriví z pedofílie. Jeden z jeho úhlavných kritikov tvrdil: „Náhodný výber troch ľudí môže byť lepší než skupina 300 ľudí vybraných pánom Kinseym.“

Pri všetkých nedostatkoch metódy však správy o sexe vydržali kritiku, vedenú na odbornej úrovni. Kinseyho nástupca na poste riaditeľa Kinseyho inštitútu Paul Gebhard štatistiky overil a získal prakticky rovnaké výsledky. Za premyslenú prípravu dotazníkov a diskrétne vedenie rozhovorov pochválil aj tím nezávislých štatistikov.

Kritických útokov však bolo oveľa viac a Kinsey ich niesol veľmi ťažko. Veď s rovnakou poctivosťou, s akou ako entomológ dlhé roky študoval neuveriteľne rozmanité sexuálne praktiky drobného záhradného škodcu – hrčiarky, sa pokúsil vniknúť do sexuálnych praktík iného živočíšneho druhu.Na rozdiel od hrčiarky, ktorá nemohla protestovať, mu však mnohí ľudia pred polstoročím dali jasne najavo, že prekročenie tabu v takej intímnej oblasti nemôže ostať bez následkov.

Autor: MICHAL AČ