PRAHA - Slnečná sústava má odvčera už iba osem planét. Spomedzi doterajších deviatich vypadlo Pluto, ktoré sa po novom radí medzi takzvané trpasličie planéty. V Kongresovom centre v Prahe o tom rozhodli účastníci valného zhromaždenia Medzinárodnej astronomickej únie.
Planétami slnečnej sústavy zostávajú len Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.
Astronómovia po búrlivej debate nanovo zadefinovali vlastnosti planét. Po novom ide o také teleso, ktoré obieha okolo Slnka a má dostatočnú hmotnosť, aby vplyvom svojej gravitácie malo guľový tvar. Zároveň nesmie byť satelitom. Musí byť tiež vo svojom priestore také dominantné, že prečistí svoje okolie od ostatných telies. Pri trpasličích planétach podľa astonómov táto podmienka neplatí. Práve tým sa od tradičných planét líšia. Schválená definícia sa však nevzťahuje na planéty mimo slnečnej sústavy.
Súčasťou nových pravidiel je aj rozdelenie vesmírnych telies v slnečnej sústave na tri rôzne druhy. Do prvej sa podľa vedcov radia planéty, druhou kategóriou sú trpasličie planéty a do tretej patria takzvané malé telesá v slnečnej sústave. Sú to najmä asteroidy a kométy.
Podľa pôvodných návrhov sa mal počet planét v slnečnej sústave zvýšiť dokonca na dvanásť. Autori návrhov nevylučovali ani to, že počet planét by sa v budúcnosti naďalej zvyšoval. S tým však nesúhlasili niektorí astronómovia, ktorým sa nepáčilo, že by tým u verejnosti pojem planéta stratil svoju doterajšiu dôležitosť.
Pluto je kontroverznou planétou už od svojho objavu v roku 1930, keď ho po prvý raz pozoroval Clyde Tombaugh z Lowellovho observatória v Arizone. Mnohí astronómovia boli od začiatku presvedčení, že si nezaslúži plnohodnotné označenie planéty.
Do kategórie planét sa Pluto zaradilo len vďaka tomu, že vedci si spočiatku mysleli, že je zhruba rovnako veľké ako Zem. I keď sa neskôr ukázalo, že to tak nie je, zostalo naďalej medzi planétami, pretože bolo dlhé roky jediným známym objektom Kuiperovho pásu - záhadnej zóny za dráhou Neptúna, ktorá sa hemží kométami a ďalšími planetárnymi telesami.
Diskusia o Plute zosilnela najmä vlani v lete, keď astronóm Michael Brown oznámil objav telesa väčšieho ako Pluto, ktorému sa začalo oficiálne hovoriť UB313. Experti totiž pomocou Hubbleho vesmírneho teleskopu zistili,
že UB313 meria v priemere asi 2400 kilometrov, teda viac ako Pluto.
Toto teleso zo skaly a ľadu však napriek svojej degradácii zostáva naďalej zaujímavým objektom. NASA tento rok vyslala k Plutu sondu New Horizont, ktorá má bližšie preskúmať jeho povrch. Ak všetko pôjde podľa plánu, sonda dorazí k Plutu v roku 2015. Potom sa možno ozrejmí, či si toľko kritizované Pluto zaslúžilo alebo nezaslúžilo vyradenie z prominentnej kategórie planét.
(čtk, tasr, hud)
Kedy prepíšu učebnice?
BRATISLAVA - Školáci, ktorí nastúpia v septembri do škôl, sa budú učiť ešte o deviatich planétach, hoci Medzinárodná astronomická únia včera rozhodla, že Pluto planétou nie je.
Nové objavy sa do učebníc zapracujú až vtedy, keď sa zmenia. U nás sa učebnice obnovujú veľmi málo, tvrdí učiteľka Marcela Benešová. Gymnaziálnu fyziku napríklad učí z knihy, ktorú schválilo ministerstvo v roku 1983. "Je na samotných učiteľoch, aby sledovali novinky vo vede a výskume, a tak informovali svojich žiakov," hovorí Benešová.
Nové osnovy a učebnice vytvára ministerstvo školstva spolu so Štátnym pedagogickým ústavom. Tí môžu dať v prípade veľkých zmien pokyny na rozšírenie učebných osnov.
V súčasnosti vydáva učebnice niekoľko neštátnych vydavateľstiev po tom, čo ich schváli ministerstvo školstva na základe stavu zásob kníh a financií. O výbere učebníc a učebných pomôcok rozhoduje vedenie každej školy samostatne. (mip)
