Keby na Slovensku neboli také nízke mzdy, ľudia by nemuseli mať viacero zamestnaní, a tak by si mohli dopriať aj oddych. FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Dve zamestnania má na Slovensku mnoho ľudí - najčastejšie preto, že v jednej práci nezarobia dosť na to, aby pokryli všetky svoje potreby. Dnes Zákonník práce stanovuje maximálny počet odpracovaných hodín na 48 týždenne. Momentálne sa to však týka len jedného zamestnania a odbory chcú presadiť takéto obmedzenie aj pre ľudí, ktorí majú viac ako jedno zamestnanie.
Ak má človek dve zamestnania, pracovať môže najviac 96 hodín týždenne, a tak ďalej.
Čo je zlé na tom, že niekto má niekoľko zamestnaní? Že nemusí byť zaistená bezpečnosť a ochrana jeho zdravia pri práci, tvrdia odbory.
Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz tvrdí, že takáto zmena by mala negatívny účinok predovšetkým na najchudobnejších. Na rozdiel od majetnejších totiž nemajú ani úspory, takže speňažiť môžu iba svoju prácu.
"Ak sa občan chce dostať z chudoby vlastným prispením, musí pracovať v čo najväčšej možnej miere. Preto, ak zakážeme ľuďom predávať svoju prácu podľa ich vlastného uváženia, znemožníme im riešiť ich neuspokojivú finančnú situáciu vlastnými silami," tvrdí Karpiš.
Zuzana Macková z Právnickej fakulty UK v Bratislave si myslí, že keby na Slovensku neboli také nízke mzdy, ľudia by nemuseli mať viacero zamestnaní, a tak by si mohli dopriať aj oddych, na ktorý podľa nej majú právo.
Odbory i vláda sa domnievajú, že ak sa ľuďom, ktorí už majú tzv. hlavné zamestnanie, obmedzí možnosť "privyrábať si" na čiastočný úväzok, bude viac práce pre nezamestnaných.
Ekonómovia o tom pochybujú. Rastislav Noška z mimovládneho Inštitútu zamestnanosti si myslí, že ak sa mnohým nezamestnaným "neoplatí" pracovať na plný úväzok, tak asi ani na čiastočný úväzok. V konečnom dôsledku podľa Nošku môže nastať "demotivovanie prácechtivých, aktívnych ľudí".
Karpiš mieni, že "práca nad umelo stanovenú hranicu je v záujme aj zamestnanca, aj zamestnávateľa", takže je podľa neho pravdepodobné, že by sa vo väčšine prípadov našiel spôsob, ako obmedzenie obísť - "práca na živnosť, práca načierno, chybná evidencia odpracovaných hodín a podobne".
Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš je presvedčený, že zmeny v zákonníku, ktoré odbory navrhujú, rozhodne neohrozia trh práce.
čo treba vedieť
Pracovný čas
Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne. To sa vzťahuje na jeden pracovný pomer.
Nerátajúc do toho prácu nadčas, pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne.
Ak zamestnanec pravidelne pracuje na dve zmeny, jeho pracovný čas je najviac 38 a tri štvrte hodiny týždenne; ak robí na tri zmeny alebo v nepretržitej prevádzke, tak najviac 37 a pol hodiny týždenne.
Pracovný čas zamestnanca, ktorý je starší ako 16 a mladší ako 18 rokov, je najviac 37 a pol hodiny týždenne, a to aj vtedy, keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov.
Práca popri zamestnaní
Zákonník práce v zásade nerobí rozdiel medzi jedným (tzv. hlavným) a druhým (vedľajším) zamestnaním. Každý pracovný pomer považuje za osobitný, samostatný. To znamená, že z druhého pracovného pomeru vyplývajú rovnaké práva a povinnosti ako z toho prvého, či už ide o dĺžku pracovného času, dovolenky, minimálnu mzdu, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.
Iný je iba pracovný pomer na menej ako 20 hodín týždenne. Dnes ho totiž napríklad možno skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná lehota je zasa 15 dní (inak najmenej dva alebo tri mesiace). Ani odstupné v takomto prípade zamestnávateľ nemôže poskytnúť. Vláda to však mieni zmeniť, keď sa zaviazala zvýšiť ochranu takýchto zamestnaných.
Dohoda o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov nepredstavuje pracovný pomer. Pracujúci na základe niektorej z dohôd nemá nárok na dovolenku, na náhradu mzdy pri prekážkach v práci.
Tí, čo majú menej ako 18 rokov, musia zamestnávateľa informovať o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa.
Výkon inej zárobkovej činnosti
Človek môže popri svojom zamestnaní zarábať - byť v ďalšom pracovnom pomere (mať ďalšie zamestnanie), pracovať na základe dohody o vykonaní práce (ak ide o študenta, tak aj na základe dohody o brigádnickej práci študentov), vykonávať živnosť, podnikať.
Vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti jeho zamestnávateľa alebo podobná, však môže, len ak mu to zamestnávateľ vopred písomne odsúhlasil.
Zamestnávateľ môže kedykoľvek svoj súhlas písomne odvolať, len to musí odôvodniť. Zamestnanec je potom povinný bez zbytočného odkladu zárobkovú činnosť skončiť.
Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti. (joč)
