Niektorí o ňom hovoria ako o dobrodincovi, podľa iných je arogantný. Ľubičania o ministrovi vedia mnoho a sú ochotní aj mnohé povedať. Väčšina však len anonymne.

"Majú ho tu veľmi radi. So všetkým tu pomohol," tvrdí o ministrovi jeho sused Pavol Hajovský. Harabin podľa neho "prispel na kanalizáciu" aj na dva kostoly - pravoslávny i katolícky.

Pani, ktorá s Harabinom chodila do základnej školy, ho tiež dobre pozná. Ako dieťa bol vraj známy svojským spôsobom sebavzdelávania: "Učil sa tak nahlas, že ho bolo počuť až pred dom."

Tvrdí, že Harabin aj celá jeho rodina patrili medzi najambicióznejších ľudí v obci. Podľa nej bývali v dome v strede dediny, ktorý dostali po vojne po odsunutých Nemcoch. Neskôr však dom predali a kupec ho zrekonštruoval.

Iná staršia pani o Harabinovej rodine po spišsky tvrdila, že boli "bars tvardi komunisti". Minister vstúpil do KSS v roku 1985.

Harabinov spolužiak zo základnej školy si naňho spomína ako na výbušného chlapca a priemerného žiaka. "Bol trojkár a opisoval tak ako iní." Naposledy ho videl pred dvoma rokmi na stretávke spolužiakov.

Podľa viacerých obyvateľov Harabin pomohol obci ako málokto. Starosta Otto Dovjak ale hovorí, že mnohé z toho, čo o ňom Ľubičania tvrdia, sú len mýty. Na kanalizáciu neprispel a peniaze na pravoslávny kostol vybavil zo zahraničia - prostredníctvom gréckej ambasády. Či prispel aj z vlastného, Dovjak nevedel.

Viacerí obyvatelia Ľubice tvrdia, že Harabin sa veľmi angažoval v známom spore o kežmarské Sídlisko Juh. Spor sa rozpútal po miestnom referende z roku 1991, keď sa Ľubica oddelila od Kežmarku a do jej katastra pripadla aj veľká časť najväčšieho kežmarského sídliska. Otázku, komu sídlisko patrí, definitívne nevyriešila ani vláda. Spor preto skončil na Ústavnom súde.

Podľa starostu však Harabin v tomto spore nepomáhal, iba poradil, na akého právnika sa treba obrátiť. Nedával žiadne právne rady, pretože to ako "čestný sudca" nemohol. "Keby bol pomáhal, je to konflikt záujmov. Len povedal: Poznám právnikov - na toho sa obráť." (knm)