Tony Blair to počúval, odkedy bol od roku 1997 pri moci. S konzervatívnou premiérkou Margaret Thatcherovou sú si vraj podobní. Určite viac ako by naznačovali ich prezývky (Blair bol najskôr Bambi a neskôr Teflónový Tony, Thatcherová je známa ako Železná lady).

Thatcherová odchádzala z politiky sklamaná, z premiérskeho úradu ju vyštvali vlastní. Blair teraz asi prežíva podobné pocity, keď ľudia z jeho vlády odstupujú na protest, že on neoznámil, kedy odstúpi.

S jeho očakávaným nástupcom Gordonom Brownom na seba vraj už viac kričia ako rozprávajú, šíri stranícka šuškanda.

V Labouristickej strane Blaira nikdy nemilovali. Bol príliš iný a moderný pre sta­rých odborárskych labouristov a príliš schopný i ambiciózny pre tých, ktorých rýchlo preskočil. V strane mal však dlho bezhraničný rešpekt. Bol to ich poklad. S chlapčenským úsmevom vyhrával voľby a strane priniesol moc.

Čaro jeho teflónovej povahy, po ktorej sa dlho skĺzali všetky podozrenia a škandály bez toho, že by to poškodilo jeho aj stranu, sa však po desiatich rokoch stratilo. Blair dnes už nie je obľúbený a pre stranu je príťažou. Preto mu stále viac ľudí v Labouristickej strane dáva otvorene i v zákulisí najavo, že je čas odísť.

Blair to pochopil a včera potvrdil, že do roka odíde. No chce odísť ako víťaz, nie ako porazený. To bude jeho posledná a možno najťažšia misia. Odísť so cťou, v pohode.

Thatcherová, hoci zatrpknutá mohla pokojne odísť po skončení politickej kariéry do dôchodku. Čo však bude robiť po odchode ani nie 55–ročný Blair? Včera na to určite nemal čas myslieť.