FOTO
Poďte sa pozrieť do Pamätnej izby Sándora Máraia v Košiciach. Američania, Nemci, Švajčiari či Maďari ju navštevujú už roky. A Miloš Forman dokonca nakrúca podľa jeho diela film.
Len máloktorý spisovateľ zostal svojím dielom taký pripútaný k rodnému mestu ako prozaik Sándor Márai. Narodil sa v roku 1900 v rodine Gézu Grosschmieda v dome na Hlavnej ulici, kde dnes stojí OD Dargov. Otec, poslanec pražského parlamentu a funkcionár rôznych spolkov, sa s deťmi presťahoval do domu na Mäsiarskej ulici číslo 35. Práve tam v roku 1998 Klub národnostných menšín a Pamätná izba Sándora Máraia zriadili aspoň malú spomienku na spisovateľa, o ktorom nebolo do osadenia pamätnej tabule v roku 1992 v Košiciach ani zmienky. Čiastočne si za to mohol Márai sám: zakázal vydávať svoje diela v strednej Európe, kým odtiaľ neodíde posledný sovietsky vojak.
Svoje priezvisko saského pôvodu vymenil ešte v mladosti za umelecký pseudonym Márai. Podobne konal aj jeho brat, režisér viacerých filmov nominovaných na Oskara, vo svete známy ako Géza Radványi.
Márai žil ako mladý spisovateľ v Budapešti, ale bombardovanie za druhej svetovej vojny ho prinútilo ukrývať sa v Leányfalue. Vtedy už mal za sebou aj smrť jediného len dvojmesačného syna, na ktorého s manželkou čakali 15 rokov. Jeho smrť bral ako veľkú po tejto osobnej tragédii sa rozhodli pre adopciu. Ťažko znášal aj nastolenie totalitného režimu v Maďarsku. Viac sa už do strednej Európy nevrátil, aj keď v roku 1956 dúfal, že režim padne.
Na sklonku života žil Márai v americkom San Diegu, kde v roku 1989 ukončil dobrovoľne svoj život. Jeho popol rozsypali do Tichého oceánu.
Pamätnú izbu veľkého spisovateľa dnes spravuje MVDr. Júlia Sokolová Gönnerth. Pamätná izba je oficiálne otvorená len v nedeľu a v stredu popoludní, ale pani doktorka ju rada sprístupní záujemcom po ohlásení kedykoľvek. Takto prijíma najčastejšie zahraničné návštevy. Slávne osobnosti nevynímajúc. O jeho pamätnú izbu prejavili záujem španielske delegácie. "Žiaľ, domáci sa tu ukážu len málokedy," hovorí.
Čo povedal Márai
O pýche
"Jediná chvíľa samoty, sebapoznania, keď si pokoril svoju pýchu, dala viac tebe, aj svetu, než čokoľvek, s čím sa pred svetom kekešíš. Jediný prejav pokory je väčším hrdinstvom než akýkoľvek precítený herecký výkon, ktorému národ zatlieska. Mysli na to, kým nie je neskoro."
O nepriateľovi
"Potrebuješ ho. Musíš prekonať seba samého, aby si nad ním zvíťazil.... Musíš byť lepší, lebo ťa ohovára a považuje za nezmyselného. Boh určil, že bude tvojím druhom na zemi. Máte rovnakú úlohu ako v súboji. Neprebodni ho predčasne, neprebodni ho vôbec. On ťa naučí žiť, bojovať a brániť sa. Uvedom si, že ho potrebuješ."
O spisovateľoch
"Spisovateľ nech nikdy nepolitizuje, nech vždy vypovedá a samozrejme predovšetkým nech najprísnejšie súdi sám seba. Inak sa nemá právo považovať sa za spisovateľa."
dzunkova.blog.sme.sk
