poradcu pochopili, že by sa mali vrátiť k vyváženejšiemu postoju k izraelsko-arabskému konfliktu. EÚ zmrazila vzťahy s Palestínčanmi v januári, keď Hamas zostavil vládu.
Tá sa má rozšíriť o ďalších koaličných partnerov: hnutie Fatah predsedu palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása (Západ ho považuje za umiernené) a menšie strany. Hamas dúfa, že po ich pribratí obnoví vzťahy so zahraničím aj humanitárnu pomoc pre Palestínčanov.
Európania spolu s ďalšími členmi takzvaného Kvarteta (ešte OSN, Rusko a USA) už dávnejšie stanovili tri podmienky na začiatok dialógu s Hamasom - uznať Izrael, vzdať sa násilia a dodržiavať doterajšie dohody medzi židovským štátom a Palestínčanmi. Zdroje blízke palestínskej politickej scéne izraelským aj palestínskym médiám potvrdili, že dohoda o vláde neobsahuje žiadnu zmienku o uznaní Izraela.
Hamas zároveň tvrdí, že nenamieta, ak s Izraelom bude rokovať predseda samosprávy Abbás. Hnutie tak dáva najavo, že sa nevzdáva agendy zničenia Izraela a zároveň umožní partnerovi rokovať. Takýto prístup môže podľa izraelských analytikov spôsobiť v Kvartete rozkol pri nazeraní na palestínsku vládu.
Časť Kvarteta môže chcieť rokovať s tými členmi palestínskej vlády, ktorí nie sú z Hamasu. Už teraz sa špekuluje, že ministerstvá zahraničia či financií, nevyhnutné na získanie medzinárodného aj finančného kreditu, neobsadia ľudia z Hamasu.
Palestínčania tvrdia, že zostavovanie vlády by mohlo urýchliť prepustenie uneseného vojaka Gilada Šalita, pre ktorého sa izraelská armáda vrátila do Gazy.
Hamas požaduje prepustenie politických predstaviteľov hnutia, podľa Izraela podozrivých z terorizmu, zo zadržiavacej väzby.
Izraelský sudca ich už na kauciu pustil, prokurátor sa však odvolal. Ak ich pustia, Šalit by sa vraj mohol vrátiť domov. Potom by malo nasledovať postupné prepustenie 800 palestínskych väzňov.
Autor: Tel Aviv
