Banská Štiavnica 18. septembra (TASR) Životné dielo humanistického saského prírodovedca svetového mena Georgia Agricolu (1494 1555) Dvanásť kníh o baníctve a hutníctve vyšlo v minulých dňoch v slovenskom preklade.
Dielo vydala Technická univerzita (TU) v Košiciach a Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR za podpory Slovenskej banskej komory (SBK) a ďalších inštitúcií. Odbornej verejnosti ju predstavili na nedávnych celoštátnych oslavách Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov v Banskej Štiavnici. Dielo vyšlo v ostravskom nakladateľstve Montanex , ktoré túto knihu vydalo v češtine v roku 2001 a poskytlo ju slovenským prekladateľom.
Agricola, pôvodne lekár, sa veľmi zaujímal o vtedajšie baníctvo, ťažbu a spracovanie rúd. Navštívil mnohé bane v Európe vrátane Rakúsko-Uhorskej monarchie a postupne spracoval dielo, v ktorom po prvý raz komplexne priblížil vtedajšiu techniku a technológiu od vyhľadávania úžitkových nerastov, cez situovanie baní, popisovanie uloženia rudných žíl, až po kladenie banských mier, čo tvorilo právny základ banského podnikania. Popísal aj výkon vtedajšej vrchnosti a verejnej správy pre toto odvetvie.
Podľa slov predsedu SBK Petra Čičmanca, niektoré Agricolove polemiky sú dodnes prekvapivo aktuálne. V úvode napríklad napísal: "Mnohí si myslia, že baníctvo a hutníctvo je niečo náhodné a nečistá práca a že sú takým zamestnaním, ktoré si vyžaduje viac telesnej námahy ako zručnosti a vedomostí". Agricola však vo svojom výnimočnom diele dokázal, že práca baníkov je "rozmanitým umením, baníci a hutníci si musia byť vedomí svojej zručnosti a spôsobilosti".
Rektor TU Juraj Sinay v predslove diela zdôraznil, že Agricola založil tradíciu výchovy baníckych a hutníckych odborníkov v strednej Európe, ktorá neskôr pokračovala založením prvej Banskej akadémie v Banskej Štiavnici v roku 1762 a na ktorú nadväzuje aj súčasný úspešný rozvoj montánnych odborov na košickej univerzite.
