u zľava doprava nová vláda známy model sociálneho štátu nechce rušiť.
„Budeme vládnuť centristicky, bez prudkých zatáčok,“ uistil Reinfeldt zo Strany umiernených v prvom vyhlásení. Potvrdil nový kurz pravice, ktorá sa umiernenými návrhmi reforiem štedrého sociálneho systému predrala pred tradičného hegemóna švédskej politiky sociálnych demokratov.
Sociálni demokrati Görana Perssona po dvanástich rokoch odovzdávajú moc a doterajší premiér mieri po 12 rokoch v najvyššej funkcii do politického dôchodku. Vyrovnaný súboj priniesol historicky najhorší výsledok sociálnych demokratov a najlepší pre Stranu umiernených od roku 1928. K urnám pritiahol viac ako 80 percent voličov.
„Išli sme do volieb ako Noví konzervatívci, vyhrali sme tieto voľby ako Noví konzervatívci a spoločne s našimi koaličnými partnermi budeme vládnuť ako Noví konzervatívci,“ parafrázoval líder koalície prejav Tonyho Blaira z roku 1997.
Práve Reinfeldt dokázal stranu oživiť, oslobodiť ju od príliš radikálnych názorov a otvoriť ju pre nových voličov.
Reinfeldt je novou hviezdou švédskej politiky a jeho víťazstvo môže určiť cestu aj ďalším pravicovým lídrom v Európe. „Je veľmi presvedčivý,“ hodnotí politológ Karl-Magnus Johansson. Stranu priklonil oveľa viac do stredu a dokázal pretiahnuť sociálnej demokracii jej tradičných voličov. Teraz si musí Reinfeldt ustrážiť, aby sa mu koalícia štyroch stredopravých strán nerozpadla a nehádala sa, ako to pri týchto stranách bolo zvykom v uplynulých desaťročiach.
Prevaha pravice či strán pravého stredu vo vládach krajín Európskej únie sa po švédskych parlamentných voľbách ďalej posilnila. Na 12 pravicových (pravý stred) kabinetov pripadá v súčasnosti len sedem ľavicových (ľavý stred). Zostávajúcich šesť vlád tvoria strany z oboch polovíc politického spektra.
Nedeľné voľby zároveň znamenali koniec jednej éry sociálnej demokracie. Premiér Persson do poslednej chvíle dúfal v obrat, porážku v emocionálnom vystúpení však prekvapujúco priznal skôr, ako prišli oficiálne výsledky zo všetkých regiónov.
Vyhlásil, že do ďalších volieb stranu už nepovedie a už na jar zvolí kongres strany nového lídra. „Pomaly budem mať šesťdesiat, treba dať šancu mladším kolegom.“ Podľa politológa Karla-Magnusa Johanssona urobil premiér to najlepšie, čo mohol. „Bol to logický krok.“
Vláda sa v novom parlamente - Riksdagu - môže oprieť o 178 poslancov, opozícia ich bude mať 170. Do parlamentu sa nedostala ani jedna z malých strán.
