Napríklad už rímski cisári Augustus a Nero používali lotériový princíp ako prostriedok na rozdelenie majetku a otrokov.
Prvou skutočnou lotériou v modernom slova zmysle sa stala v roku 1530 talianska lotéria z Florencie La Lotto de Firenze, ktorá za hotovosť predávala tikety a výhry v hotovosti vyplácala. Jej úspech bol taký fenomenálny, že ju začali napodobňovať všetky talianske mestské štáty a právom dala lotériám svoje meno.
Lotérie sa rozdelili na dva typy, s dvomi rozdielnymi cieľmi. Prvým typom je lotéria koncipovaná ako dobrovoľná daň. Anglická kráľovná Alžbeta I. vypísala tú svoju už v roku 1566, aby zaobstarala peniaze na opravu prístavov.
Lotérie ako zdroj štátnych financií najprv presadzovali mestské republiky v Taliansku, Holandsku, Belgicku a Nemecku. Vo Francúzsku bola prvá štátna lotéria usporiadaná roku 1660, v Anglicku sa hralo o prvý milión o tridsať rokov neskôr. Druhým typom je lotéria čisto komerčná, organizovaná súkromníkmi.
Jedinou európskou krajinou bez štátnej lotérie je dnes Albánsko.
Pomocou výhier v najväčších a najbohatších lotériách po celom svete sa milionárom stane šťastný výherca každé dve hodiny.
Tak ako si lotérie získali mnoho priaznivcov, mali od začiatku aj svojich odporcov. Napríklad rímski filozofi považovali lotériu za zdroj nemravnosti. Kresťanská cirkev vyznávačom hier, pri ktorých rozhoduje náhoda, v stredoveku sľubovala večne zatratenie. Francúzski monarchisti roku 1836 lotériu zakázali ako nástroj zbedačovania ľudí. O 15 rokov neskôr sa obdobne zachoval belgický kráľ, keď povolil len dobročinné lotérie.
Novodobá inštitúcia stávok sa zrodila v 17. storočí v prostredí anglických dostihov, v jej historických začiatkoch stál tak zvaný match, teda preteky dvoch koní.
O stávkové hry je na svete stále obrovský záujem. V 70. rokoch minulého storočia tipovali v USA každoročne na výsledky športových stretnutí (predovšetkým amerického futbalu a basketbalu) na 60 miliárd dolárov. Teda práve toľko, koľko minuli Američania ročne za jedlo. (čtk)
