Stretnutie priaznivcov „únikovej kultúry“, ako ju vtipne označil známy český prekladateľ Jan Kantůrek, sa niesol v bláznivom duchu kostýmov, rôznych kartových a stolových hier, ale i v duchu viac alebo menej serióznych prednášok, workshopov a filmov.

Nebolo to len svojské rozprávanie o mytológii v niektorej z kreslených rozprávok, mohli ste sa dozvedieť aj to, ako napríklad vyzerá život bežného Japonca, čo je fenomén českého Čtyřlístku, či ako sa vzájomne ovplyvňujú komiks a filmový priemysel.

Prínosom festivalu bola však predovšetkým podpora mladých, niekedy i začínajúcich umelcov – zorganizovala sa ich výstava priamo v priestoroch festivalu. Okrem relatívne etablovaných mien, ako sú napríklad tvorcovia českého Aloisa Nebela, sa návštevníci mohli zoznámiť i s tvorcami, ktorých širšia verejnosť v podstate nepozná. Vo svojich dielach však dokázali, že komiks už dávno nepatrí k zle nakreslenej zábavke nespoločenských tínedžerov. Tie najlepšie určite znesú porovnanie s klasickým „vysokým“ umením.

Festival s medzinárodným zastúpením prednášateľov sa dal stráviť zábavou i vzdelávaním. Navštívilo ho vyše tritisíc ľudí. To je dôkaz, že hranice do umenia nepatria a rozdeľovať kultúru na vyššiu a nižšiu je problematické. Napokon, pop i nadkultúra, nás obklopujú neustále.

Autor: tp