Generálny tajomník OSN Kofi Annan začal svoj posledný prejav pesimisticky. Upozornil na množstvo konfliktov po celom svete a rozsiahle porušovanie ľudských práv. V uliciach New Yorku medzitým protestovali proti Bushovej politike tisíce Američanov.
FOTO – ČTK/AP
Americký prezident George W. Bush a iránsky vodca Ahmadínedžád sa síce v tesnej blízkosti nestretnú, aj tak však všetkých zaujímal najmä ich duel. Obaja totiž včera vystúpili počas prvého dňa výročného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN . Nie sú to pritom jediní lídri, ktorí sa pod jednou strechou nemôžu zniesť. Washington urobí všetko pre to, aby sa vyhol podobnému zahanbeniu ako v roku 2000. Vtedy si Bill Clinton a kubánsky prezident Fidel Castro v preplnenej miestnosti „nechtiac“ podali ruky.
Hlavnými témami tohtoročného stretnutia bude iránsky jadrový program, humanitárna kríza v sudánskom Darfúre či blízkovýchodný mierový proces. Diskutovať o nich budú 80 prezidenti a premiéri, ďalších 112 krajín budú zastupovať ministri z členských krajín svetovej organizácie. Každý predstaviteľ má na prejav 15 minút, no ako pripomína agentúra AP, summit je skôr o rokovaniach v zákulisí. Slovensko zastupuje premiér Robert Fico, ktorý vystúpi vo štvrtok.
Možnosť, že by sa však napríklad iránsky prezident Ahmadínedžád a Bush stretli tvárou v tvár, je minimálna. Tajná služba, ktorá je zodpovedná za bezpečnosť všetkých zahraničných štátnikov, ako aj amerického prezidenta, už zaistila, aby sa týmto dvom cesty neskrížili. Jedinou možnosťou je obed zorganizovaný generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom. Pri 192 lídroch však zrejme budú obaja sedieť na druhom konci miestnosti. Počas tohto stretnutia sa tiež robí tradičná rodinná fotografia.
Kríza okolo iránskeho jadrového programu tento rok zrejme bude najhorúcejšou témou.
George Bush vo svojom prejave adresoval posolstvo Iránčanom, že prezident Ahmadínedžád používa ich zdroje na podporu teroristov a získanie jadrových zbraní. „Zaslúžite si možnosť ovplyvňovať svoju vlastnú budúcnosť,“ povedal Bush pred zhromaždením OSN.
Napriek americkým a európskym snahám sa v Bezpečnostnej rade zatiaľ nepodarilo dosiahnuť žiaden pokrok ohľadom prípadných sankcií proti Iránu, ktorý nerešpektuje vôľu medzinárodného spoločenstva, aby zastavil program obohacovania uránom.
USA a Irán nemajú nadviazané žiadne vzťahy a Washington je s Teheránom ochotný rokovať priamo, iba ak prestane s nukleárnymi aktivitami. Francúzsky prezident Jacques Chirac navrhuje kompromis, aby medzinárodné spoločenstvo prestalo hroziť sankciami a Teherán výmenou za to upustil od svojho programu. V zákulisí sa majú stretnúť iránski diplomati s európskymi.
Prezident Bush vyhlásil, že Irán musí okamžite začať rokovania o nukleárnom programe, inak prídu následky. „Ak to budú zdržiavať, budeme diskutovať o dôsledkoch,“ povedal Bush. A medzi možné dôsledky patria aj sankcie.
Autor: BRAŇO ONDRÁŠIK, East Lansing, Michigan
