Každoročný karí festival tento rok prilákal vyše šesťdesiattisíc vyznávačov dobrého jedla do množstva reštaurácií na Brick Lane, ktoré je centrom londýnskeho Banglatownu a ulicou s najväčšou hustotou karí reštaurácií. Väčšinou ich vlastnia Bengálčania. Tento rok najostrejšie debaty vyvolalo špeciálne zelené karí, ktoré vyvinula jedna z reštaurácií.
.FOTO – REUTERS–
Londýn sa rozhodne nepreslávil ako metropola kulinárstva a predsa sa v ňom každoročne stretávajú milovníci indickej kuchyne. Je to vďaka tunajšiemu počtu exkluzívnych a kvalitných indických reštaurácií, ktorých má najviac v Európe. Navyše raz za rok sa na týždeň londýnska Brick Lane stáva centrom vesmíru pre milovníkov karí.
Brick Lane má najhustejšiu koncentráciu karí reštaurácií a bufetov v celom Londýne. Ich majiteľmi sú zväčša Bengálčanov, a tak sa Brick Lane a jej okoliu hovorí Bangla Town.
Prechádzka na tomto mieste v čase obeda kedykoľvek počas roka býva masívnym útokom na čuchové bunky i na oči.
Indické menu je zmesou farieb - od placky papadam až po rôznofarebné pilavy, zádumčivo sfarbené a rafinované ostré omáčky, kakofonicky pokrikujúcu zeleninu až po sladkú chalvu alebo nejakú bengálsku maškrtu. Sladkosť tu doslova zahusťuje atmosféru.
Napokon, v čase septembrového karí festivalu ako by sa odbúravali všetky zábrany. Cez víkendy platí v uličke zákaz vjazdu pre automobily a reštaurácie sú na chodníku. Aj tu si však zachovávajú štýl. Podnik, ktorý by ponúkol len obyčajné biele stánkové plastové stoličky, by návštevníci opovržlivo obchádzali a uprednostnili by toho, kto ponúka orientálne divány, pestré kreslá alebo modernistické stoličky.
Kuchári, posmelení súťažou, ktorá otvoreniu festivalu predchádza, popustia uzdu fantázii. V tomto roku jedna reštaurácia vyvinula špeciálne zelené karí, ktoré vyvolávalo ostré debaty.
Tohtoročné slnečné indiánske leto bolo na výlet do East Endu, kde Brick Lane leží, ako stvorené.
A tak prišlo asi 60 000 ľudí hneď na prvý víkend. „Náš festival je stále lepší a lepší,“ tvrdí Imam Uddin z reštaurácie Bengali Village, ktorý tradíciu pred jedenástimi rokmi pomáhal zakladať.
„Rýchlo sa stávame matkou všetkých festivalov karí,“ dodáva so spokojným úsmevom.
Okrem chuti a zraku si počas festivalu prídu na svoje i uši, ktoré atakuje z jednej strany vyvolávanie stánkarov, ponúkajúcich pochúťky, čašníkov lákajúcich do reštaurácií a pouličné kapely, ktoré prehlušujú piesne z filmov Bollywoodu (prezývka pre indické filmové štúdia v Mumbaí, pôvodne v Bombaji, ktoré produkujú každý rok najviac filmov na svete).
Kto dorazil v čase „českého“ obeda, teda na pravé poludnie, mohol si v pokoji celú ponuku prezrieť, posadiť sa a v pohode sa naobedovať.
Ten, kto sa riadil anglickými zvykmi a vyrazil na jednu hodinu popoludní či neskôr, už sa prebíjal takmer nepreniknuteľným prúdom návštevníkov a do vybranej reštaurácie sa musel najskôr postaviť do radu.
Ešteže Angličania dlhé rady milujú a čakanie v nich im vôbec neprekáža.
