Na Ficove plány, aby každé ministerstvo ušetrilo 20 percent, už niektorí koaliční politici reagovali s nedôverou.
Politológ Miroslav Kusý aj ekonomický analytik Eugen Jurzyca považujú plošné znižovanie výdavkov za nesystémové.
Podľa Kusého by navyše mohlo priniesť so sebou spory, keďže nie každá koaličná strana má vplyv na prioritné rezorty, ktoré budú "rozdávať".
Premiér minulý týždeň oznámil, že chce z ušetrených peňazí vo výške zhruba 20 miliárd korún financovať programové ciele vlády. Chce teda dať viac peňazí do oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, školstva a poľnohospodárstva.
Predseda koaličnej SNS Ján Slota by šiel ešte ďalej. Pre SME povedal, že administratíva je obrovským žrútom peňazí a súhlasí s prepúšťaním úradníkov. Plány na 20-percentné úspory komentoval vetou: "Ja by som to znížil o 50 percent."
Šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj sa však vyjadruje opatrnejšie: "Každá inštitúcia má isté rezervy. Otázka je, či je miera tých rezerv optimálna pri tomto čísle." Pripomenul, že popri šetrení treba aj hľadať zdroje príjmov.
"Verejné výdavky by sa mali postupne znižovať a malo by sa šetriť, ale na druhej strane je dôležité povedať, že niekde bude musieť štátnej správe aj pridať," hovorí podpredseda HZDS a poslanec Milan Urbáni.
Pripomenul, že Slovensko bude napríklad v najbližších rokoch poberať od Európskej únie značné sumy. Pokiaľ na to nebude dostatočne pripravená administratíva, mohlo by dôjsť aj k tomu, že peniaze nevyčerpáme a odrazí sa to na životnej úrovni, mieni Urbáni.
"Hovoriť plošne len o percentách, s tým osobne nesúhlasím. Treba špecifikovať, kde to treba a kde nie," povedal. Podľa Urbániho zatiaľ nie je dohoda koaličných strán na znižovaní výdavkov o 15 až 20 percent. Zvýšenie napätia v koalícii pre túto otázku však neočakáva. Či sa dá ušetriť až takáto vysoká suma, Urbáni podľa svojich slov nevie. Ficovu ambíciu však považuje "prinajmenšom za odvážnu".
Niektoré z ministerstiev už oznámili, že so šetrením takýchto vysokých súm budú mať problémy.
Poslanec za HZDS Tibor Mikuš, ktorý je zároveň trnavským županom, si 20-percentnú úsporu výdavkov dokáže predstaviť, pokiaľ by bola spojená s decentralizáciou štátnej správy. Inak by takéto šetrenie podľa Mikuša mohlo byť "veľmi problematické". Proces presúvania kompetencií na regionálnu alebo miestnu samosprávu však podľa neho nie je jednoduchý. "Treba prijať množstvo legislatívnych úprav a samozrejme aj ľudí, ktorí budú prenos kompetencií reprezentovať," povedal.
Ficov návrh na plošné úspory by mohol priniesť napätie medzi koaličné strany, mieni politológ Miroslav Kusý. Spôsob, ako Fico vyzval na šetrenie, zodpovedá podľa Kusého premiérovmu štýlu pôsobenia v koalícii. Problémy môže spôsobiť najmä to, že "rozdávať bude hlavne Smer", pripomína Kusý.
Plošné šetrenie Kusý považuje za "úplne nesystémové" a predpokladá, že pri šetrení by si ministerstvá nesiahli na svoje "luxusné" výdavky, ale na tie, ktoré sa týkajú občanov.
Podľa ekonóma Eugena Jurzycu by plošné znižovanie výdavkov ministerstiev až o pätinu mohlo byť "masakrom". "Považujem to za málo pravdepodobné. Je to možné realizovať, predpokladám však, že by to spôsobilo viac škody než osohu," povedal.
Štátna správa nefunguje tak, že keď sa im nariadi menej spotrebovať, automaticky začnú fungovať efektívnejšie, mieni Jurzyca. Obáva sa naopak, že prostriedky, o ktoré ministerstvá prídu, budú chýbať práve tam, kde to najviac treba. "Mám pocit, že sa vláda snaží nájsť niekde ľahko objaviteľný zdroj svojich sľubov. Ale ono to tak nejde. Financovanie akýchkoľvek sľubov si vyžaduje strašne ťažkú a dlhodobú prácu," mieni Jurzyca.
