kapitálového trhu v danom regióne.
Nie je tomu celkom tak, lebo nie všetky obchody na kapitálovom trhu musia byť uskutočňované nevyhnutne a výlučne len na príslušnej burze. Obchody s cennými papiermi sa môžu uskutočňovať aj na mimoburzovom trhu. Aj napriek tomu je však burza cenných papierov akousi
výkladnou skriňou
kapitálového trhu.
Burza cenných papierov
ako výkladná skriňa
Tak ako doma nevkladáme do presklenných skriniek staré a bezcenné veci, ale naopak práve tie najkrajšie a najcennejšie kúsky skla a porcelánu tak podobne je to aj s burzou cenných papierov. Tiež slúži ako výkladná skriňa toho najkvalitnejšieho, čo je v oblasti investičných nástrojov v danom regióne na kapitálovom trhu k dispozícii.
Podľa množstva obchodovaných titulov cenných papierov a ich likvidity, teda možnosti predať alebo kúpiť dané cenné papiere na burze, môžeme hodnotiť stav celého kapitálového trhu.
Na Burze cenných papierov v Bratislave je prijatých na obchodovanie 394 rôznych cenných papierov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať toto číslo dostatočne vysoké vzhľadom na veľkosť nášho domáceho trhu, ale realita nie je bohužiaľ až taká ružová. V tomto čísle sú totiž zarátané úplne všetky tituly cenných papierov prijaté na obchodovanie na burze.
To, že sú prijaté na obchodovanie však ešte neznamená, že sa s nimi aj v skutočnosti obchoduje. Väčšina z cenných papierov je práve z dôvodu ich nízkej, resp. takmer žiadnej likvidity a taktiež vzhľadom na ich nízku bonitu zaradená na tzv. voľný trh a nie na trh kótovaných cenných papierov. Trh kótovaných cenných papierov si vyžaduje vyššiu kvalitu cenných papierov, ako aj väčšie informačné povinnosti zo strany vydavateľa cenných papierov.
Dominujú dlhopisy
a priame obchody
Ak budeme brať do úvahy len tie cenné papiere, ktoré sa na burze naozaj obchodujú, potom sa nám počet ako- tak likvidných cenných papierov zúži rádovo nie na stovky, ale už len na de-siatky cenných papierov.
To ešte stále nie je koniec zužovaniu, ide totiž o to, že z uvedených de-siatok ako-tak bonitných cenných papierov tvoria absolútnu väčšinu dlhopisy a hypotekárne záložné listy. Podiel dlhových cenných papierov na celkovom ročnom obrate burzy za rok 2005 predstavoval 99,8 percenta. Podiel celkového objemu anonymných, tzv. kurzotvorných obchodov s akciami na celkovom obrate burzy predstavoval za rok 2005 menej ako 0,05 %. Na svetových burzách tvoria pritom práve akcie jadro obchodovania.
Problémom domácej burzy je
nielen nízky objem obchodov s akciami, ale aj veľmi nízky počet likvidných a bonitných akciových titulov, s ktorými sa obchoduje. Na ich výpočet by nám stačili prsty jednej ruky, čo je rozhodne žalostne málo.
Pri pohľade do zrkadla nášho kapitálového trhu neostáva iné len znova opakovať to notoricky známe, a síce, že náš domáci kapitálový trh stále neponúka dostatok investičných príležitostí pre potenciálnych investorov. Aktuálna situácia je tak na škodu nielen investorov, ale aj potenciálnych emitentov cenných papierov.
Ekonomika sa rozvíja,
kapitálový trh stagnuje
Slovensko je krajina, ktorá odštartovala radikálnu a počtom zapojených účastníkov aj masívnu zmenu svojho systému dôchodkového zabezpečenia založenú na investovaní dôchodkových úspor prostredníctvom kapitálových trhov. Ekonomický rast krajiny patrí medzi najvyššie v celej Európe. Je paradoxné, že takáto krajina nie je schopná ponúknuť dostatok investičných príležitostí pre zhodnocovanie peňazí, ktoré sa zhromažďujú v dôchodkových fondoch.
Tak ako život nie je len čierno-biely, tak aj situácia na našom kapitálovom trhu nie je úplne čierna, čo znamená, že napriek nie práve najlepšiemu stavu existujú predsa len aspoň aké-také investičné príležitosti, za ktorými sa oplatí ísť. Veď v opačnom prípade by aj samotná burza prestala už dávno existovať. Otázka teda znie akým spôsobom možno nakúpiť, resp. predať cenné papiere obchodované na burze.
Obchodovať na burze môžu len
obchodníci s cennými papiermi
Keďže burza funguje na členskom princípe a priamy prístup na ňu majú len jej členovia, je potrebné na nákup alebo predaj cenných papierov využiť služby špecializovaných finančných inštitúcií, ktorými sú obchodníci s cennými papiermi.
Pokračovanie na 16. str.
Dokončenie z 15. str.
Obchodník s cennými papiermi je druh finančnej inštitúcie, ktorý podniká na základe osobitného povolenia. Činnosť obchodníka s cennými papiermi podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Obchodník s cennými papiermi je povinný viesť oddelene svoj vlastný majetok od majetku, ktorý mu zverili klienti za účelom jeho spravovania.
Obchodník s cennými papiermi musí zároveň informovať národnú banku o všetkých realizovaných obchodoch. Zároveň je povinný chrániť svojich klientov aj prostredníctvom Garančného fondu investícií. Ten poskytuje náhradu jeho klienom v prípade, že ich majetok nie je dostupný.
Najzákladnejšou a asi aj najviac poskytovanou službou je sprostredkovanie nákupu a predaja cenných papierov. Okrem tejto investičnej služby poskytuje obchodník ešte množstvo ďalších investičných služieb. Medzi bežne využívané služby patrí investičná služba úschovy a správy cenných papierov doplnená aj o službu riadenia portfólia, resp. investičného poradenstva.
V súčasnosti je na Slovensku 33 obchodníkov s cennými pa-
piermi. Okrem toho národná banka registruje aj zahraničné spoločnosti, ktoré poskytujú investičné služby na základe tzv. európskeho pasu. Domáci obchodníci sú dnes schopní realizovať transakcie s cennými papiermi na všetkých významných burzách finančného sveta.
Výhody a riziká
Jednou zo základných výhod investovania na kapitálovom trhu je veľká šírka ponuky investičných nástrojov obchodovaných na trhoch. Potenciálny investor tak má na výber veľké množstvo produktov, z ktorých si môže vyberať taký, ktorý najviac vyhovuje jeho očakávanej výnosnosti či riziku.
Ďalšou výhodou investovania na kapitálovom trhu je samotná likvidita investičných nástrojov. To znamená, že cenné papiere je kedykoľvek možné predať a premeniť ich na peniaze. Na rozdiel od nášho trhu sú investičné nástroje bežne obchodované na rozvinutých kapitálových trhoch vysoko likvidné, čiže investor nemá problém ich kedykoľvek ľahko predať.
Dve riziká
Každý investor podstupuje pri investovaní na kapitálovom trhu investičné a kreditné riziko. Investičné riziko vyplýva priamo zo samotnej podstaty a charakteristiky toho, ktorého investičného nástroja. Ide napríklad o riziko poklesu ceny akcií, ktoré sme kúpili.
Kreditné riziko súvisí s rizikom, že do obchodnej transakcie je zapojených viacero subjektov. Investor tak môže utrpieť stratu, ktorú mu spôsobí niektorá z inštitúcií zapojených do systému zúčtovania a evidencie jeho majetku.
Investičné riziko je možné minimalizovať samotným výberom investičných nástrojov, resp. ich vhodnou vzájomnou kombináciou realizovanou v súlade so zvolenou investičnou stratégiou. O odstránenie kreditného rizika sa stará primárne štát, a to jednak prostredníctvom zákonov upravujúcich možnosti a pod-
mienky podnikania inštitúcií na finančnom trhu, a jednak prostredníctvom orgánu dohľadu nad finančnými inštitúciami.
Výber obchodníka
Investor by si mal vyberať len takého obchodníka s cennými papiermi, ktorý má na takúto činnosť osobitné oprávnenie a podlieha dohľadu národnej banky. Zoznam všetkých licencovaných obchodníkov je dostupný na internetovej stránke národnej banky.
Keďže v súčasnosti je zákonmi, ako aj dohľadom národnej banky zabezpečená vysoká ochrana klientov všetkých licencovaných obchodníkov, možno povedať, že kreditné riziko je veľmi nízke. To znamená, že pri výbere obchodníka budú z pohľadu klienta hrať primárnu úlohu faktory ako šírka ponuky jednotlivých investičných služieb vrátene ceny za ne, dostupnosť jednotlivých trhov, komfort a kvalita poskytovaných služieb, osobná skúsenosť, resp. prípadné referencie na danú spoločnosť.
Ako prebieha samotný
obchod
1. Klient si vyberie obchodníka a uzatvorí s ním zmluvu, na základe, ktorej bude obchodník pre- ňho nakupovať cenne papiere.
2. Klient podá pokyn na nákup cenných papierov a zároveň pošle zálohu na ich nákup obchodníkovi na bankový účet vedený obchodníkom osobitne na peniaze svojich klientov.
3. Obchodník zadá pokyn klienta na burzu.
4. Po zrealizovaní pokynu na burze zúčtuje obchodník klientovi poskytnutú zálohu určenú na nákup cenných papierov vrátane príslušných poplatkov za obchod a zabezpečí pripísanie nakúpených cenných papierov na účet klienta vedený v centrálnom depozitári, pričom zašle klientovi vyúčtovanie za obchod a potvrdenie o pripísaní cenných papierov na účet klienta formou zmenového výpisu z jeho majetkového účtu.
Význam a postavenie
obchodníkov
s cennými papiermi
Postavenie a služby obchodníka s cennými papiermi sú na každom kapitálovom trhu nezastupiteľné. Obchodník slúži ako sprostredkovateľ medzi investormi a emitentom cenných papierov, ako aj medzi investormi navzájom. Postavenie obchodníka s cennými papiermi je rovnako jedinečné aj vo vzťahu k inštitúciám kapitálového trhu, akými sú burza a centrálny depozitár, ktoré fungujú na členskom princípe. Práve členmi oboch týchto inštitúcií sú obchodníci s cennými papiermi.
RÓBERT KOPÁL,
riadiaci pracovník Asociácie obchodníkov s cennými papiermi
