Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso a komisár pre rozšírenie Olli Rehn.
FOTO – SITA/AP
ŠTRASBURG - Európska komisia včera potvrdila, že Rumunsko a Bulharsko od 1. januára rozšíria Európsku úniu. Tá potom bude väčšia o 30 miliónov obyvateľov.
Odporúčanie komisia doplnila prísnymi podmienkami, ktoré musia obe krajiny splniť, inak im hrozia tvrdé sankcie. Z Bukurešti a Sofie napriek tomu okamžite zazneli optimistické reakcie.
Predseda Európskej komisie José Barroso a komisár pre rozšírenie Olli Rehn ešte včera zo Štrasburgu odcestovali do oboch krajín, aby obhajovali správu komisie.
Rumunský prezident Traian Bacescu pripomenul, že keď vlani podpisovali prístupovú zmluvu, „málo ľudí v Rumunsku bolo natoľko optimistických, že verilo, že by sa krajina začlenila do EÚ skôr než v januári 2008“. Podľa premiéra Calina Tariceana by však bolo veľkým omylom myslieť si, že po 1. januári budú všetky problémy krajiny vyriešené. „Rumunsko musí pokračovať v presadzovaní reforiem, musí vyvinúť ďalšie úsilie pri modernizácii infraštruktúry, na decentralizáciu administratívy, na investície do zdravotníctva a poľnohospodárstva a tiež na dosiahnutie schopnosti využívať fondy únie.“
„Je to obrovský zisk, ale všetkým musí byť jasné, že po 1. januári 2007 to bude tvrdé, aby Bulharsko splnilo všetky podmienky, ku ktorým ich členstvo zaväzuje,“ povedal bulharský minister zahraničia Ivailo Kalfin.
Rehn v Štrasburgu uisťoval kandidátske krajiny, že rozširovanie sa ani teraz nezastaví. V debate o vstupe Turecka povedal, že ide o otvorený proces, ktorý nie je automatický, a kritizoval Ankaru, že v posledných 12 mesiacoch urobila v reformách len malý krok.
Analytička: Tlak sankcií našu vládu motivuje
Analytička GERGANA NOUČEVA
z bruselského Centra pre európsku politiku hovorí pre SME o pozvánke do únie pre Bulharsko.
Vaša krajina dostala pozvánku do únie. Ste rada?
„Som. Najmä preto, že sme to len tak- tak stihli. Je jasné, že na ďalšie rozšírenie bez vyriešenia európskej ústavy nepríde, čo môže trvať niekoľko rokov.“
Bulharsko, rovnako ako Rumunsko, má tvrdšie podmienky členstva. Sú namieste?
„Myslím, že áno. Je to spôsob, ako tlačiť na bulharskú vládu, aby dokončila reformy. Nie je to najlepší výsledok pre samotnú vládu, pretože opozícii to ponúka priestor na kritiku. Ale pre Bulharov je to dobre, pretože zlepšiť prácu justície či znížiť korupciu potrebujú, a tlak, jeden vnútropolitický a druhý z Bruselu, veci prospeje.“
Necítia sa Bulhari ukrivdení, že budú mať horšie podmienky členstva než mali súčasní nováčikovia?
„Niektorí sa tak môžu cítiť, ale podľa mojich rozhovorov s ľudmi doma, pokiaľ sa tak cítia, nevinia z toho Brusel. Nie sú spokojní s výkonom vlády a považujú to za trest alebo zlyhanie vlády. Navyše už boli na možnosť tvrdých podmienok pripravení.
Keď na jar komisia oznámila, že ešte nemôže odporučiť bulharský vstup k januáru 2007 a začali presakovať informácie o sankciách, vyvolalo to v Bulharsku širokú debatu. Ľudia sa začali viac pýtať na stav súdov a vláda sa dostala pod tlak priznať slabiny v štátnej správe.
Bulhari síce nie sú z prísnych podmienok šťastní, ale necítia to ako krivdu. Ich hlavnou starosťou je, aby sa veci pohli k lepšiemu.“
Mnoho nových štátov sa ešte nerozhodlo, či Bulharom otvoria svoj pracovný trh. Niektorí politici argumentujú rovnakou obavou z prílevu lacnej pracovnej sily ako to pred posledným rozšírením robili Západoeurópania. Nečakali Bulhari, že sa ich nováčikovia zastanú viac?
„Pre obyčajných Bulharov je to možno veľmi zložitá otázka, nepremýšľajú o tom takto. Za seba však môžem povedať, že som nikdy nebrala nováčikov ako jeden blok, a tým som ich solidaritu ani neočakávala.
Nakoniec vždy rozhoduje národná politika a aj nové štáty zrejme majú vnútropolitické dôvody. Je to škoda, že váhajú, pretože starším krajinám ponúkajú argument povedať vidíte, aj oni váhajú, či k nim Bulharov pustiť. Ale nevyčítala by som im to.“
KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel
