.

Zlepšujúca sa nálada a pozitívnejšie vnímanie svojej blízkej budúcnosti je za posledných 14 mesiacov badateľná v celej Európskej únii.

Domácnosti sú oproti firmám optimistickejšie

Domáce firmy sú však na konci roka menej optimistické ako samotní spotrebitelia. Spotrebiteľská dôvera vzrástla o 3,8 bodu. Podľa Štatistického úradu domácnosti optimistickejšie ako minulý mesiac odhadujú svoje úspory, menej sa obávajú zhoršenia stavu slovenskej ekonomiky a nezamestnanosti.

Štatistický úrad v poslednom prieskume nálad v priemysle oslovil vyše 1300 firiem, medzi ktorými boli priemyselné a stavebné podniky, podnikatelia v oblasti služieb a maloobchodné reťazce. V ankete mohli napríklad odpovedať, že trend je rastúci, bez zmeny alebo stúpajúci. Na väčšinu otázok tak mohli reagovať pozitívne, negatívne alebo neutrálne.

V ankete prieskumníci od podnikateľov chceli, aby sa vyjadrili napríklad k tomu, aký bol trend priemyselnej produkcie ich firmy za posledné tri mesiace, alebo aký bude dopyt po ich službách v nasledujúcom štvrťroku. Podniky tiež odhadujú vývoj počtu zamestnancov, spätne hodnotia alebo do budúcnosti predpovedajú vývoj cien svojich služieb a výrobkov. Ak predstavitelia stoviek oslovených firiem začnú intenzívnejšie spomínať zmeny k horšiemu, index dôvery klesá. „Pokles o menej ako pol bodu však neznamená, že sentiment sa nejako výrazne zhoršil,“ povedala Iveta Vrbovská zo Štatistického úradu.

Podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho by bol dôvod na znepokojenie, ak by nálada v priemysle a službách na Slovensku klesala dlhodobo. „Nie je dôvod, prečo by sa firmy mali cítiť zle, lebo ekonomika, a to nielen u nás, ale aj v krajinách V4 a v celej únii je v dobrej kondícii,“ povedal Valachy. V auguste však indikátor v celej únii klesol o vyše jeden bod.

S príchodom Dzurindu klesla aj nálada

Ekonomická nálada bola na Slovensku najhoršia za posledných desať rokov po nástupe prvej Dzurindovej vlády v roku 1998. Do pol roka po voľbách nálada medzi podnikateľmi rýchlo klesla až o 30 bodov. „Nálada v stavebníctve klesla až o 80 bodov,“ povedala Vrbovská. Štát vtedy napríklad pre nedostatok peňazí musel načas zastaviť výstavbu diaľnic. Od roku 2000 má podľa prieskumov celková „nálada“ slovenských firiem stúpajúci trend.

Na zisťovania sentimentu si slovenskí štatisti každé dva roky vyberú určitý počet firiem. O index ekonomického sentimentu sa podľa Vrbovskej pri analýzach opierajú aj banky či vládne inštitúcie.