Voľby sú považované za veľmi dôležité, pretože prvýkrát od vojny (1992 - 1995) si bude etnicky rozdelená krajina vládnuť sama bez medzinárodného prorektorátu. Nacionalistická karta prevláda – ľudia volia etnické politické strany. Mladí ľudia sa teraz snažia presvedčiť dospelých, aby si vybrali cestu uzmierenia v silnom a spoločnom štáte.
„Spoločnosť je rozdelená a politický systém je založený na segregácii a nenávisti. Žiadna strana, a to ani tá, ktorá navrhuje dobré riešenie, nemôže splniť svoje sľuby,“ myslí si moslimský študent v Sarajeve Vuk Bačanovič.
Mladý aktivista hnutia Dosta (Dosť) vychádza každý deň s niekoľkými desiatkami srbských, chorvátskych a moslimských členov do ulíc hlavného mesta. Ľudí vyzývajú, aby sa svojím hlasom zapojili do boja za jednotnú a humanistickú krajinu.
Niekoľko dní pred voľbami sa zišli pred protifašistickým pamätníkom v centre mesta. Všetci v tričkách s obrázkom otvorenej ruky a slovom Dosť. Ich cieľom je prebudiť dospelých, ktorí budú rozhodovať o obsadení ústredných i regionálnych inštitúcií.
Na základe daytonskej mierovej dohody z roku 1995, ktorá ukončila vojnu v Bosne, bola krajina rozdelená na moslimsko-chorvátsku federáciu a Republiku srbskú. Každá má svoje vrcholné orgány, ale majú i spoločnú, i keď slabú ústrednú vládu a parlament. Toto rozdelenie obyvateľov, ktorému predchádzala vojna s 200-tisíc mŕtvymi, zakotvilo hlboko bariéry v myslení ľudí.
„Nacionalizmus je stále víťaznou kartou. Ovzdušie, ktoré tu vládne, je podobné tomu z čias pred vojnou,“ hovorí Srdjan Dizdarevič z Helsinského výboru pre ľudské práva.
Etnické bariéry možno v Bosne vidieť všade. V Sarajeve, ktoré bolo kedysi zmiešaným mestom, sú všade len plagáty moslimských strán. Heslá písané len v cyrilike zasa potvrdzujú, že sme v Republike srbskej. A koalícia chorvátskych strán v Hercegovine zasa hlása: „Tu ste u nás“.
Autor: čtk/ap
