mesiace letnej prípravy," ozvalo sa vedľa z tábora domácich nespokojencov. Kto vie, či o týždeň budú v hľadisku, aj keď Inter vyhral 78:71.
Divák sa na basketbal v Bratislave musel vyslovene tešiť. Po polročnom "absťáku" - uplynulý ročník ligy sa pre Inter skončil 5. apríla vypadnutím v prvom kole play off - si iste predstavoval, že podobný pocit musia mať aj hráči. Kto čakal, že budú "trhať" palubovku, odchádzal sklamaný.
Zápasu chýbalo tempo. Najmä prvé tri štvrtiny boli zahrievacie, na ako-tak vyššie obrátky zapli obidva tímy až v posledných desiatich minútach. Hra jeden na jedného, alfa a omega moderného basketbalu, je takmer neznámou (výnimkou bol len 22-ročný interista Pandula). K tomu množstvo technických chýb, často ťažko pochopiteľných.
Do úrovne stretnutia zapadli aj výkony rozhodcov. Boli "nevypískaní", očividne im chýbala zápasová prax. Hráči po ich verdiktoch neraz (právom) nechápavo krútili hlavami. Poškodení sa mohli cítiť Sviťania, piate fauly Pažického, Suju a Kmetoniho videli, či skôr tušili, len rozhodcovia.
"Tempo hry bolo ozaj strašné," súhlasí tréner Svitu Tibor Jány. "Obojstranne a pre nás nemôže byť ospravedlnením ani cestovanie v deň zápasu. Pritom v príprave sme odohrali niekoľko ozaj vydarených stretnutí. Bolo to akési pretaktizované, čo z našej strany ovplyvnili vynútené odchody troch vyfaulovaných hráčov a zraneného pivota Znaneca."
