Na internetovej stránke ministerstva vnútra už je návrh legislatívneho zámeru zákona o boji proti terorizmu a extrémizmu. Vypracovalo ho ešte predchádzajúce vedenie ministerstva v čase, keď bol ministrom vnútra Vladimír Palko (KDH). V návrhu sú zmeny, ktoré sa v prípade schválenia návrhu dotknú ľudských práv tak, ako ich zaručuje súčasný právny poriadok. Uvažuje tiež o zmene ústavy.
Legislatívny zámer hovorí, že v prípade osôb podozrivých z terorizmu treba prijať takú zmenu v ústave, ktorá by umožňovala odobratie štátneho občianstva Slovenskej republiky v prípade, ak ide o občana pôvodom z iného štátu. Dnes platí, že ak cudzinec získal slovenské štátne občianstvo, nemožno mu ho už odobrať. Vláda tiež navrhuje sprísniť podmienky pri udeľovaní občianstva. Napríklad to, že je žiadateľ o občianstvo rodinným príslušníkom slovenského občana - napríklad manželom alebo manželkou - by už nebola poľahčujúca okolnosť na získanie občianstva.
V legislatívnom zámere sa tiež píše o potrebe hovoriť aj o "prelomení možnosti odmietnuť/odoprieť svedeckú výpoveď". Odmietnuť svedčiť dnes môže každý, kto by svojou výpoveďou poškodil seba alebo svojich blízkych príbuzných.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) na zámer, ktorý pripravil jeho rezort za ministrovania Vladimíra Palka, zatiaľ nemá názor a analyzuje ho. "Požiadali sme o odklad termínu predloženia do vlády," povedal hovorca ministerstva Erik Tomáš. "Dobré návrhy určite zostanú v legislatívnom zámere zachované," dodal. Ktoré z návrhov uvedených v legislatívnom zámere zákona sú dobré, nepovedal.
Do pripomienkového konania išiel návrh už za súčasného vedenia ministerstva. Hovorca Tomáš povedal, že konečný návrh chcú vypracovať čo najskôr, lebo ide o ich prioritu. Legislatívny zámer zákona o boji proti terorizmu a extrémizmu navrhuje okrem iného predĺžiť 48-hodinovú lehotu na odovzdanie predbežne zadržanej osoby na súdne stíhanie, a takisto aj 72-hodinovú lehotu pre sudcu, ktorý v prípravnom konaní rozhoduje o väzbe alebo o prepustení na slobodu. S týmto má podľa informácií SME problém ministerstvo spravodlivosti pod vedením Štefana Harabina (HZDS), aj keď to sa včera k návrhu nevedelo vyjadriť. Hovorca ministerstva Michal Jurči včera povedal len to, že v návrhu sú viaceré opatrenia, "ktoré majú podstatne obmedzovať základné ľudské práva a slobody".
Polícia by mala mať v budúcnosti tiež právo prelomiť bankové tajomstvo nielen v prípade odhaľovania daňových únikov a legalizácie príjmov z trestnej činnosti, ale aj v súvislosti s bojom proti extrémizmu a terorizmu.
Zámer hovorí o zavedení inštitútu nedovolených cirkví a náboženských spoločností a o sprísnenej kontrole nadácií. Tie vraj podľa doterajších skúseností polície využívajú teroristi na zaobstaranie prostriedkov, ich prerozdelenie a na priamu logistickú podporu teroristických aktivít.
Poslanec KDH a exminister spravodlivosti Daniel Lipšic si zmeny, ktoré obsahuje legislatívny zámer, vie predstaviť s jedinou výnimkou - nikto by nemal nútiť človeka vypovedať proti sebe. V prípadnom spore s ochrancami ľudských práv je na strane sprísnenia zákonov. "Máme do činenia s veľmi nebezpečným nepriateľom, ktorý sa nerozpakuje ohroziť nevinné životy. Právo na život je najdôležitejšie, a to musí chrániť štát," tvrdí. Toto právo má podľa Lipšica prednosť pred právom na súkromie.
V koncepcii boja proti extrémizmu, ktorú schválila vláda Mikuláša Dzurindu v máji 2006, a na ktorú sa aj tento návrh odvoláva, sa o ľavicovo orientovaných extrémistických skupinách ešte píše, že sympatizujú s komunizmom. Priamo v legislatívnom zámere sa už slovo komunizmus nepoužíva. Ľavicovo orientovaní extrémisti sú podľa neho "prezentovaní anarchistickými a antiglobalistickými ideami".