raeli.

Čítajú ho hlavne dospelí. Miriam Katin totiž hovorí o holokauste. Podľa kritičky Tovy Ben Ami ide o ženskú, menej agresívnu, ale rovnako silnú výpoveď, akou je legendárny komiks Maus Arta Spiegelmana. Spiegelmanov komiks je farebný, dynamický, namiesto ľudí v ňom vystupujú myši (Židia) a mačky (nacisti) a iní zástupcovia živočíšnej ríše. Katinovej komiks je zväčša nakreslený ceruzkou, vo veľmi jemných líniách a miestami vyzerá ako ilustrovaný denník introvertnej dievčiny.

Tým, že je taký minimalistický, vyznieva veľmi desivo. Miriam Katin v ňom rozpráva svoj životný príbeh. Narodila sa v roku 1942 v Budapešti. Keď to začalo byť v meste pre Židov nebezpečné, spálila jej mama všetky doklady, fotografie a rodinné dokumenty a začala pracovať na novej identite pre seba aj svoju dcéru. Zaobstarala si nové doklady. Odsťahovala na vidiek a tam prežila vojnu sústavným sťahovaním z dediny do dediny, z domu do domu.

Katin v rozhovore pre denník Haarec povedala, že pri práci na komikse pre ňu bolo najťažšie vžiť sa do postavy veľmi malého dievčatka. „Nevedela som si predstaviť, čo som asi vtedy mohla chápať, ako som to mohla prežívať."

Keďže jej mama spálila všetky spojivká s minulosťou, jedinou pomôckou boli listy, ktoré si schovával jej otec. Bol dôstojníkom maďarskej armády a na front občas dostal od rodiny správy. Katin v komikse rozpráva o znásilnení, nechcenom tehotenstve aj o tom, že pre mladú ženu s dieťaťom bol o boj prežitie veľmi komplikovaný.

Komiks sa končí návratom do Budapešti. Symbolicky, v záverečných políčkach vidno ženu s dieťaťom. Na jednej strane sťahujú nacistické zástavy, na druhej vyťahujú sovietske. Tie sú v kontraste so šedou ceruzkou až príliš červené. Miriam Katin a jej rodičia emigrovali do Izraela po maďarskej revolúcii v roku 1956. Aj o tom už nakreslila Katin komiks.

Autor: Tel Aviv