Samospráva nesúhlasí, lebo zákon zasahuje do jej právomocí. Zákon sa nepáči ani školám a zariadeniam, ktoré sa obávajú likvidácie.

Neštátne základné umelecké školy, škôlky a školské zariadenia (najmä kluby voľného času) by podľa návrhu mali fungovať tak, ako už napríklad fungujú štátne základné umelecké a materské školy.

Doteraz dostávali súkromné a cirkevné škôlky od štátu rovnakú sumu na žiaka ako štátne a pritom mohli vyberať aj školné. Presadila to predchádzajúca vláda. Minister školstva Martin Fronc za KDH vtedy argumentoval snahou chrániť súkromné a cirkevné školské zariadenia.

Vlani vzniklo viac než 50 súkromných a cirkevných školských zariadení - najmä materských škôl, centier voľného času a jazykových škôl, zatiaľ čo samosprávy svoje zariadenia skôr rušili. Ministerstvo školstva muselo nájsť v rozpočte pre neštátne školské zariadenia viac ako 70 miliónov korún.

Vládny návrh nariaďuje samosprávam, aby počas trojročného prechodného obdobia vyplácali súkromným inštitúciám aspoň 85 percent výnosu z podielových daní vyhradeného na tento účel. Ministerstvo školstva navrhuje, aby sa percento podielu z výnosu dane zvýšilo pre obce o 0,98 percenta a pre župy o 0,44 percenta.

Združenie miest a obcí novelu zákona odmieta. "Trváme na tom, že je to proti zásadám fiškálnej decentralizácie," hovorí podpredseda združenia Jozef Turčány. "Otázka znie: na akej úrovni sa má rozhodovať o originálnych kompetenciách, či od zeleného stola ministerstva, alebo na úrovni verejnej správy," dodal.

Aj podľa ústavného právnika Radoslava Procházku môže ísť o neprijateľné zasahovanie do právomocí obcí a žúp. Upozorňuje však, že dosiaľ na Ústavnom súde ani jedna z komunálnych sťažností neuspela.

Turčány je presvedčený, že je predčasné uvažovať o podaní na Ústavný súd, kým zákon neschváli parlament. Združenie navrhuje ešte raz otvoriť diskusiu na úrovni ministerstva školstva. "Máme rozpracovaný iný spôsob, ktorý by mohol byť prijateľný aj pre neštátne školské zariadenia," hovorí Turčány.

Neštátne umelecké školy a školské zariadenia sa boja, že budú musieť zvyšovať školné a najmä v malých mestách a menších obvodoch stratia žiakov. Riaditeľ súkromnej základnej umeleckej školy na košickom sídlisku Vincent Svat sa obáva, že nový zákon po čase môže spôsobiť ich zánik. "Samospráva nebude mať dôvod financovať súkromné ZUŠ-ky na úkor obecných," mieni. Žiaci jeho školy platia školné 200 až 300 korún za mesiac, podobné ako v štátnej škole. "Ak zvýšime školné, hrozí, že stratíme žiakov, pritom rodičia našich žiakov platia rovnako dane ako ostatní rodičia," hovorí Svat.

Asociácia riadiacich pracovníkov súkromných škôl žiada dbať na rovnosť žiakov bez ohľadu na typ školy. Chce tiež, aby samosprávy oficiálne informovali všetkých zriaďovateľov o výške normatívu najneskôr do konca predchádzajúceho roka, a aby časť peňazí, ktoré získajú obce a župy z daní, bola účelovo viazaná pre neštátne školy.