Vysokoškolský profesor fyziky JÚLIUS KREMPASKÝ o sebe tvrdí, že v detstve nebol žiadny génius. Mal radšej kone než slovenčinu, no v škole mu hovorili, že by sa mohol stať učiteľom. Skúsil to teda s fyzikou, a neoľutoval. Naopak, našiel v nej cestu, ako spájať vedu so životom.

Po rokoch plných vnútorného boja ho naplnilo šťastím, že moderná fyzika sa nevylučuje s filozofiou a vierou. Dnes hovorí, že svet sa nedelí na ateistov a veriacich, lebo všetci veríme, že svet vznikol - či už náhodne, alebo z vôle vyššej bytosti. Nedávno mu prezident Gašparovič udelil štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra II. triedy - za zásluhy v oblasti rozvoja vedy a školstva.

Aký dojem urobilo na vás vyznamenanie od súčasného prezidenta?

Priznám sa, že ocenení mám pomerne veľa. Často mi dokonca vyšiel aj tajný tip, že cenu dostanem. O tejto sa mi však ani nesnívalo. Mám trochu pocit, že dôvod, prečo som ju dostal, môj prínos celkom nevystihuje, ale potešilo ma to. Nie preto, že som to ja, ale preto, že verejnosť si môže všimnúť aj ľudí z inej brandže, než sú športovci, moderátori a herci.

Čo by ste na svojej práci ocenili vy?

Ak by som sa mal sám hodnotiť, spomenul by som najmä dve veci: bol som prvý, kto na Slovensku v roku 1958 zaviedol polovodiče a celú problematiku a mikroelektroniku okolo nich. Pripravil som pre to aj kádre, dokonca sme založili špecializáciu na prípravu študentov pre túto oblasť. Bolo to dosť odvážne, pretože v tom čase ešte polovodiče veľa neznamenali. A potom je to šírenie osvety. Doteraz som absolvoval takmer štyristo verejných prednášok na rôznych úrovniach a mám aj pozitívne odozvy.

Ste spoluautorom šiestich patentov. Tie nie sú podstatné?

Vnímam ich ako súčasť svojej práce. Ide napríklad o takzvané pulzné metódy meraní tepelnej vodivosti. To, čo predtým trvalo hodiny, stačí teraz zmerať sondou a máte okamžitý výsledok. Pamätám sa, svitlo mi to raz pri obede - hneď som si na kus novín spočítal údaje a ono to vyšlo. Bol som vtedy nadšený.

Do veľkej miery sa venujete presahom fyziky do humanitných vied, do filozofie. Prečo vás to začalo zaujímať?

Okolnosti občas donútia človeka robiť aj to, s čím nepočíta. Za totality som bol ideologicky nepohodlný, tak som sa začal zaoberať tým, ako súvisí fyzika s inými oblasťami poznania. Podarilo sa mi zohnať literatúru, začal som aj vcelku úspešne publikovať. Bolo to moje hobby, ale robil som to trochu aj zo zištných dôvodov - mal som už deti, bolo treba si privyrobiť. Postupne sa ukázalo, že je to veľmi zaujímavá oblasť a spoločnosť ju potrebuje.

Nemali ste problém publikovať svoje články?

Bolo treba opatrne formulovať, ale dalo sa. Samozrejme, všelikde ma kritizovali, a keď som napísal knihu, musel som ju celú prepracovať. Fyzika je však predsa len objektívna veda, platí rovnako pre materialistov ako pre idealistov, a tak som v zásade mohol povedať, čo som chcel. Postupne som zistil, že ak si človek všíma veci aj z iného uhla pohľadu, dokáže sa lepšie orientovať a zabezpečiť si psychickú rovnováhu.

Aké boli vaše východiská?

Boli by ste prekvapená, čo všetko môže fyzika ponúknuť. Za roky, ktoré pôsobím v brandži, získala nesmierne zaujímavé vedomosti o našom vesmíre z hľadiska voľby správneho svetonázoru - prináša otázky aj odpovede na to, ako sa na svet pozerať, ako ho vnímať. Dnes sa ukazuje, že svet nemožno rozdeliť na tých, ktorí uznávajú vedecké a ktorí pavedecké, idealistické, náboženské a všelijaké iné teórie. Fyzika ukazuje, že ani jedni, ani druhí nevedia svoje vstupné prioritné tézy ani vyvrátiť, ani dokázať, takže všetci vlastne veríme: ateisti veria, že svet vznikol náhodne, a veriaci, že vznikol z vôle nejakej vyššej bytosti.

Čo spôsobilo takýto zlom v myslení?

Zmena filozofie: ešte pred pár desiatkami rokov si totiž vedci a filozofi vo všeobecnosti mysleli, že vesmír je večný fenomén, že je to čosi, čo tu je bez začiatku bez konca. Zistilo sa, že to nie je pravda, že boli časy, keď tu vesmír nebol. Vieme presne, že prišiel na scénu pred 13, 68 miliardami rokov. To je číslo, ktoré už dnes treba zobrať na vedomie. Údaj je potvrdený z dvoch nezávislých zdrojov, je to vedecký fakt.

Na základe čoho môžeme hľadať vysvetlenie, ako vznikol vesmír?

Treba si položiť otázku, či sa vákuum samo od seba prebudilo a vygenerovalo svet, alebo či to bolo z vôle nejakej nadprirodzenej bytosti. Musíme si však uvedomiť, že táto otázka je fiktívna, vedecky nepotvrditeľná ani nevyvrátiteľná. Oba svetonázory stoja na tej istej báze.

Má fyzika možnosť vysvetľovať svet cez nadprirodzenú bytosť?

Fyzika dokonca poskytuje informácie, ktoré idealistickú verziu do určitej miery uprednostňujú. Dnes sa o tom veľa diskutuje. Pýtame sa, či existuje alebo neexistuje dizajnér - pričom pod dizajnérom sa rozumie bytosť, ktorá má na svedomí vesmír vrátane života a človeka. Ukazuje sa totiž, že náš vesmír je prakticky jediný možný z nespočítateľného množstva iných vesmírov, ktorý zabezpečuje existenciu života a človeka. Základné konštanty - rýchlosť svetla, Planckova konštanta, gravitačná konštanta či hmotnosť základných častíc - nemôžu byť iné, ako sú, pretože by sme tu neboli. Viedli sa veľké výskumy, či sa tieto konštanty počas evolúcie menili. Ukázalo sa, že nie, sú stále rovnako platné.

Podľa vás sme tu náhodou alebo nie?

Je skutočne na každom jednotlivcovi, aké si nájde argumenty a čomu dá na základe nich prednosť. Tomu, že by to mohla byť náhoda, pomáha napríklad teória mnohých vesmírov, podľa ktorej sa to v každom vesmíre po Big Bangu nejako utriaslo, akurát v tom našom sa všetko na seba šťastne napojilo a sme tu ako živé a mysliace bytosti. Je tu aj možnosť oprieť sa o argumenty psychologické alebo o takzvané zjavené pravdy, o bibliu, o existenciu Krista a o jeho zázraky.

Takže vedomosť o tom, ako vznikol svet, si môže človek v hlave subjektívne vygenerovať?

Je to zhruba tak. Ale ukazuje sa, že vo vede, modernej prírodovede nájdete ďalšie, veľmi delikátne informácie, schopné hovoriť nielen v prospech jednej alebo druhej teórie, ale aj selektovať z hľadiska ďalších rôznych filozofií. Keď postavíte vedľa seba napríklad starú čínsku filozofiu, budhizmus, marxizmus, islam či kresťanstvo, pýtate sa, ktoré je to správne. A v modernej fyzike nájdete parametre, kritériá, ktoré vám hovoria, ktorá z nich má šancu byť adekvátna nášmu vesmíru.

Napríklad ktorá?

Napríklad je dnes jasné, že dialektický materializmus nemá šancu byť korektnou filozofiou, pretože bazíruje na takzvanom module dva - teda tvrdí, že všade sa nachádzajú dva protiklady, ktoré medzi sebou bojujú. Lenže najnovšie poznatky fyziky hovoria o tom, že náš vesmír funguje podľa modulu tri. Prejavuje sa to už napríklad v tom, že je trojrozmerný. Závažnejšie však je, že spočíva na troch druhoch elementárnych častíc, z ktorých sa dajú zostrojiť tri druhy hmoty. Jedna je tá, v ktorej žijeme, teda normálna, ale laboratórne je možné vyrobiť ďalšie dve - šarmovú a ťažkú. Všetci moderní fyzici nad tým špekulujú a pýtajú sa, čím to je, že práve tri. Prečo nie štyri alebo jeden?

Dá sa táto otázka zodpovedať?

Fyzici sľubujú, že keď vytvoria takzvanú teóriu všetkého, o ktorej sa dnes veľa debatuje, snáď sa zodpovie. Globálne filozofie by mali vysvetliť, prečo funguje celý živý svet v trojkovom kóde, prečo sú všetky biomolekuly, biolátky, z ktorých pozostáva živý systém, stanovené cez sekvencie troch aminokyselín. Z tohto hľadiska je zaujímavé, že existuje jediná filozofia, ktorá hovorí o existencii trojjediného Boha. Samozrejme, nie je to žiaden dôkaz. Ale zaujímavé to je.

Hovoríme o kresťanskej filozofii. Ste o nej presvedčený?

Bol som veľmi šťastný, keď sa vedomosť o jej súvislosti s fyzikou objavila. V mladosti som totiž so sebou veľa bojoval. Od detstva som bol vychovávaný v kresťanskej viere. Keď som prišiel na vysokú školu a zrazu som začal počúvať teórie o tom, že vesmír je večný, že nebol stvorený a nebude mať nikdy konca, nerozumel som: načo je teda stvoriteľ? Vývoj sa však začal uberať veľmi zaujímavým smerom. Fyzika akoby začala potvrdzovať, že Boh tu nechal stopy svojej trojjedinosti. A dnes dáva za pravdu teológom, ktorí tvrdia, že vesmír vznikol, že mal počiatok. Zdá sa teda, že z tohto hľadiska neobstojí ani slávna stará čínska filozofia s dvoma princípmi jin a jang.

Je pre fyziku na najvyššej úrovni možná iba súvislosť s kresťanskou filozofiou?

Ide o to, či a čomu človek verí. Napríklad jeden z najznámejších súčasných fyzikov Steven Weinberg, ktorý veľmi presne opísal scenár vzniku vesmíru podľa najnovších údajov, je ateista, ale pýta sa, prečo sa pri Big Bangu vygenerovalo z vákua práve desať na päťdesiatu tretiu kilogramov hmoty, teda presne toľko, koľko bolo treba. Neuznáva, že je za tým nejaká bytosť, ale napriek tomu je preňho táto otázka provokujúca. Dokonca, v súčasnosti vysvitá, že vo vákuu ešte vákuová energia zostala, a že jej tam zostalo presne toľko, koľko muselo, aby život mohol vzniknúť. Zdá sa, že ateisti to majú dnes ťažké. Je totiž ľahšie veriť, že za všetkým stojí dizajnér, ako tomu, že nie je. Vedú sa o tom veľké debaty hlavne v Amerike, kde je dokonca na niektorých školách zakázaná Darwinova evolučná teória.

Je dobré, keď sa v školách učí Darwin aj Stvoriteľ?

V našom vesmíre má prsty jedno aj druhé, kreácia aj evolúcia. V každom prípade - na počiatku bolo treba čosi stanoviť. Najslávnejší súčasný fyzik Stephen Hawking povedal: nepotrebujem Boha ako kreátora, potrebujem ho ako autora prírodných zákonov, ktoré tento svet vygenerovali. No často sa v tom nedokážu zorientovať ani zainteresovaní ľudia. V zásade totiž nie je pravda, že biológ a teológ učia každý niečo iné - učia to isté, každý svojím jazykom. Niekde v myslení víťazí teológia - napríklad v tvrdení, že svet má počiatok, a inde sekulárna veda - napríklad, že Zem sa točí okolo Slnka.

Naozaj sa evolučná teória bez problémov zlučuje s kresťanskou filozofiou?

Keď chceme hľadať adekvátne spojenie, kresťanská filozofia sa zdá byť v tomto smere najprogresívnejšia. Samozrejme, sú body, kde to nesedí: napríklad v Stvoriteľovom šesťdňovom scenári sa hovorí, že na tretí deň tu už bola tráva a rastliny, podľa vedeckého scenára tu boli vtedy ešte len vodík a hélium. Mnohé rozpory sa však už odstránili a tendencia je hľadať súlad.

Rád ste ako dieťa fantazírovali a zamýšľali sa nad otázkami bytia?

Viete, že áno? Presne si pamätám, keď som raz, ešte ako chlapec, sedel na kopci u nás pod Tatrami a sledoval, ako horí veľký oheň v Spišskej Belej. Vtedy mi napadlo - ako je možné, že tu je niečo? Odvtedy ma tá myšlienka sprevádza, nachádzam ju v mnohých knihách.

Snívali ste o štúdiu fyziky?

Raz ma môj triedny na gymnáziu poklepal po pleci a povedal mi: ty bys' mal ísť za kantora študovať. Možno vedel, že som za stodolou doučoval ostatných. Tak som teda išiel, chcel som študovať, ale nevedel som, čo. Ešte vo vlaku som rozmýšľal, aký odbor si vybrať. Nebol som žiaden génius, mal som starosti so slovenčinou, miloval som kone a hospodárstvo. Bolo nás doma šesť chlapcov, potreboval som štipendium. Tak som si nakoniec vybral matematiku a fyziku, neskôr som ostal iba pri fyzike. Dnes môžem povedať, že nebanujem. Zvolil som si určite najkrajšiu vedu, aj keď mi to mnohí nechcú veriť.

A čo hovoríte na novú podobu našej Slnečnej sústavy? Je Pluto planéta alebo nie?

Je otázka definície, či patrí medzi normálne planéty, alebo je to medzihviezdna matéria istej veľkosti. V každom prípade, v našom vesmíre je dôležité všetko, nielen osem alebo deväť planét. A s veľkou pravdepodobnosťou má Zem v ňom miesto ako jediná veľkosť hmoty, ktorá zabezpečuje život.