je vnímaná iba priaznivo. Príkladom

je pojem - job hopper. Označuje sa ním človek, ktorý pričasto mení zamestnanie.

Po akom čase teda zmeniť pracovné miesto tak, aby nás nepovažovali za nespoľahlivého job

hoppera, ale zároveň neprespať ten

správny čas?

Ako na mnohé otázky týkajúce sa oblasti ľudských zdrojov, ani tu neexistuje jednoznačná odpoveď. V západnej Európe sa považuje za korektné, ak človek zmení zamestnávateľa po piatich až siedmich rokoch. V našom regióne je tento interval kratší.

Časté zmeny zamestnania sa u nás považovali

za zdravé

Táto situácia sa vytvorila v rozmedzí rokov 1996 -1998, keď investori začali objavovať Slovensko. V krajine nastal obrovský hlad po vhodných kandidátoch. Vtedy mnohí menili zamestnanie veľmi často - teda po troch, niekedy dokonca už po dvoch rokoch. Nedá sa však povedať, že všetci, ktorí v tomto období zamestnanie s touto frekvenciou menili, sú "job hopperi". Tento fenomén vyplýval skôr z nezrelosti pracovného trhu.

Ešte aj v roku 2000 pretrvával názor, že zmeniť zamestnanie po dvoch rokoch je "zdravé" a správne. Aj preto nastalo po privatizácii bánk priam sťahovanie národov. Banky sa predbiehali v preplácaní sľubných kandidátov.Tí putovali z jedného zamestnania do druhého, pričom neraz zmenili aj tri - štyri inštitúcie, aby opäť zakotvili v tej pôvodnej. So saturáciou trhu sa však situácia zmenila. V domácom prostredí vyrástli odborníci, a preto už nebolo nutné získavať ľudí z externého prostredia. Firmy sa začali sústreďovať skôr na rozvoj vlastných zamestnancov. Tendencia meniť zamestnanie sa dnes upokojuje a postupne smeruje k modelu, ktorý je obvyklý v západnej Európe.

Ako zistiť svoju cenu a nestratiť kontakt s trhom

Spoločnosť TARGET prednedávnom uskutočnila prieskum, v ktorom zisťovala, čo očakávajú kandidáti od personálnych agentúr. Ako vnímajú vo všeobecnosti zmenu pracovného miesta.

Podľa prieskumu ľudia kontaktujú personálnu agentúru v prvom rade preto, aby im pomohla nájsť novú pozíciu - takto sa vyjadrilo 46 percent respondentov.

Druhú najväčšiu skupinu (22 percent) tvoria kandidáti, ktorí majú do určitej miery iné predstavy - očakávajú, že ich personálna agentúra bude priebežne informovať o vhodných ponukách. Nehľadajú teda zmenu aktívne, nie sú nútení meniť zamestnanie okamžite a obvykle sú dokonca so svojou prácou spokojní. Myslia však na budúcnosť, a preto nechcú stratiť kontakt s trhom.

Ešte presnejšie definovalo svoje očakávania 10 percent opýtaných - pre tých je jednoznačne najdôležitejšie zistiť svoju trhovú cenu.

Určitá skupina kandidátov (14 percent) oslovuje personálnu agentúru najmä preto, že od nej očakáva profesionálnu radu. Títo ľudia chcú získať informácie o trendoch na trhu, o novinkách v ohodnocovaní, o možnostiach ďalšieho vzdelávania. Chcú tiež počuť nezávislý názor na svoju doterajšiu kariéru, prezentáciu na pohovore a podobne.

Chýbajúca spätná väzba

V prieskume ďalej spoločnosť TARGET zisťovala celkovú spokojnosť kandidátov so službami personálnych agentúr. Vyše 70 percent respondentov neuviedlo žiadnu negatívnu skúsenosť s prácou personálnych agentúr, 9 percent kandidátov považuje za najvážnejší problém - nedostatočnú spätnú väzbu.

Osobne si myslím, že počet ľudí, ktorí mali a majú podobné skúsenosti, je v skutočnosti ešte vyšší. Chýbajúca spätná väzba je ešte vždy chorobou nielen personálnych agentúr, ale aj klientov na Slovensku. TARGET, ale aj ďalšie seriózne personálne agentúry, venujú tejto problematike veľkú pozornosť a situácia sa bude v bu-dúcnosti určite zlepšovať. MARIANA TURANOVÁ,

TARGET Managing Consultant

FOTO - PETER HRNČÍŘIK