Bratislava 11. októbra (ČTK) - Bývalý prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso nie je priamo zodpovedný za deportácie Židov a iné antisemitské opatrenia. Vo svojej novo spracovanej biografii o hlave prohitlerovského režimu na Slovensku to tvrdí historik Milan Ďurica. Tisa v novej knihe označuje za výnimočnú osobnosť, ktorá si zaslúži cirkevné blahorečenie.
"Nepochybujem, že z historického hľadiska na základe toho, čo dosiaľ poznáme o živote a činnosti kňaza Jozefa Tisu, po pozitívnom výsledku cirkevného procesu blahorečenia môže byť Katolíckou cirkvou postavený na úctu oltára," napísal Ďurica.
Vyše 550-stránkovú knihu s názvom Jozef Tiso 1887-1947 Životopisný profil Ďurica predstaví verejnosti v štvrtok podvečer. Dielo nadväzuje na dve predošlé vydania biografie z minulých rokov. V tých sa však historik ešte nezaoberal Tisovým pôsobením v období Slovenského štátu. Kniha, ktorú vydalo katolícke vydavateľstvo Lúč, je na trhu asi dva týždne.
Autor vykresľuje Tisa ako úprimného kresťana, ktorý sa pri prijímaní antisemitských opatrení obmedzoval na "nutné zlo". Vinu za väčšinu protižidovských opatrení podľa Ďuricu niesli iní pohlavári vojnového štátu, najmä Vojtech Tuka a Alexander Mach. Povojnový súd a popravu Tisa autor tvrdo odmietol.
Ďurica, ktorý pôsobil do roku 1998 na talianskych univerzitách, je autorom knihy Dejiny Slovenska a Slovákov, ktorá vzbudila v 90. rokoch rozruch aj v zahraničí pre údajne tendenčnú interpretáciu slovenských dejín. Vďaka vtedajšej ministerke školstva Eve Slavkovskej kniha vyšla s podporou prostriedkov Európskej únie ako oficiálna pomôcka pre školy. Ministerstvo však nakoniec zakázalo knihu na školách používať.
Veľkou časťou slovenskej historickej obce je Ďurica považovaný za skôr kontroverzného autora. Pracovníci Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v 90. rokoch opakovane protestovali proti jeho ponímaniu a tomu, aby sa jeho kniha čítala na školách. Podobné názory ako Ďurica však majú aj iní autori. Tisa a Slovenský štát napríklad obhajoval aj kandidát vládnej Slovenskej národnej strany na šéfa Ústavu pamäti národa Peter Bielik.
Tomáš Pergler fil
