Je prvým tureckým nositeľom tohto ocenenia.

Triumf literáta, ktorého dielo i neohrozené dôsledné stanoviská vzbudili v zahraničí rešpekt, obdiv a uznanie, nie je prekvapením. Vo vlasti si však vyslúžil ostrú kritiku aj súdne stíhanie za postoje k niektorým etapám histórie krajiny, napríklad ku genocíde Arménov.

Ocenený spisovateľ, plným menom Ferit Orhan Pamuk sa narodil 7. júna 1952 v Istanbule v prozápadne orientovanej početnej rodine ako vnuk bohatého priemyselníka. Vyrastal v štvrti Sisli severne od Bosporu. V literárnom debute Cevdet Bey ve Ogullari (1982) a diele Kara Kitap popisuje podobné rodinné pomery, z akých pochádza.

Pamuk sa však nezaujímal v duchu rodinných tradícií o inžinierstvo, ale už v siedmich rokoch začal maľovať a chcel sa stať výtvarným umelcom.

Po absolvovaní základnej školy navštevoval anglickojazyčnú strednú školu Robert College a následne začal študovať architektúru na Technickej univerzite vo svojom rodisku. Jednou z rozhodujúcich križovatiek v jeho živote sa zrejme stala zmena študijného odboru - v roku 1977 skončil štúdium žurnalistiky.

Navyše sa v 23 rokoch rozhodol venovať sa výlučne písaniu, konkrétne spisovateľskej dráhe.

Ako sám napísal, jediným dôvodom tejto zmeny bolo zrejme presvedčenie, že práve písanie je možnosťou pozdvihnúť prostredníctvom slov svoj hlas v silne polarizovanom Turecku. Maliarstvo naopak znamená mlčanie a ja som duchovne nebol na tom tak, aby som toto mlčanie niesol so cťou, priznal svojho času Orhan Pamuk.

Trvalo mu osem rokov, kým sa vďaka dobrému zázemiu predkov rozhodol pre zverejnenie svojej literárnej tvorby.

V druhej polovici 80. rokov strávil roky 1985-1988 na Columbia University v New Yorku, kde napísal prácu Kara Kitap a kde promovala jeho manželka. Inak svoje rodisko na dlhší čas neopustil. "Cítim sa s Istanbulom spojený, pretože toto mesto zo mňa urobilo to, čím som," tvrdí.

Iba príležitostne cestuje Orhan Pamuk na stretnutia s čitateľmi, hľadá materiály pre svoje nové diela mimo Istanbulu alebo sa zúčastňuje literárnych podujatí a v ostatnom čase i ceremoniálov odovzdávania rôznych ocenení v zahraničí. Teraz sa môže chystať do švédskeho Štokholmu.

Pamukove diela preložili do 35 jazykov, vrátane slovenčiny. Jeho práce sú dostupné vo viac ako 100 krajinách planéty. Sú akousi reflexiou problémov identity tureckej spoločnosti, oscilujúcej od čias Osmanskej ríše medzi Orientom a Západom. Významnú úlohu hrá v nich mystická tradícia, na ktorú sa už pomaly zabúda a ktorú aj samotný literát objavil až v 35 rokoch. Odvtedy sú jeho rozprávačským umením sa vyznačujúce práce pestrou zmesou čierneho humoru, jasnozrivosti, silne vizuálnymi prvkami poznačenej prezentácie, ale aj podvedomých romantických túžob a schopností pre kombinácie kriminalistického charakteru.

Popri spomínaných literárnych dielach vydal Orhan Pamuk aj ďalšie práce Sessiz Ev (1983), Beyaz Kale (1985), Benim Adim Kirmizi (1998), Öteki Renkler (1999), Kar (2002) a Istanbul - Hatiralar ve Sehir (2003). Pamukov román Yeni Hayat (1994) vydalo pred štyrmi rokmi pod názvom Nový život vydavateľstvo Slovart.

Turecký laureát Nobelovej ceny za literatúru 2006 získal v ostatných rokoch celý rad prestížnych, zahraničných ocenení. Figurujú medzi nimi britská Independent Foreign Fiction Award (1990), francúzska Prix de la découverte européenne (1991), talianska Premio Grinzane (2002), írska IMPAC Dublin Award (2003), ale aj Cena mieru Nemeckého knižného obchodu a ďalšie nemecké ocenenie - Cena Ricardy Huchovej (obe 2005). Iba nedávno získal Orhan Pamuk Le Prix Méditerranée étranger za román Kar (Sneh) ocenený už vlani významnou francúzskou literárnou cenou Prix Médicis. Už skôr sa autorovi dostalo viacero literárnych ocenení aj vo vlasti.

V súkromí nebol Orhan Pamuk tak úspešný, ako v literárnej tvorbe. Jeho manželstvo s Aylin Turegenovou z roku 1982 skončilo v roku 2001 rozvodom. Zo zväzku pochádza Pamukova dcéra Rüya, ktorej meno znamená v tureckom jazyku Sen.

Literátov brat Sevket, ktorý sa ako fiktívna postava objavuje v niektorých jeho prácach, je medzinárodne uznávanou osobnosťou v oblasti histórie ekonomiky, pedagogicky pôsobí na istanbulskej univerzite Bogazici.

12 1 2 3 5 20 le žab