Titul vzbudzuje predstavu, že ide o inšpiráciu myšlienkou zjednocujúcej sa Európy, no zdanie klame: predstavujú sa tu aj literatúry štátov, ktoré nie sú v Európskej únii a koncepcia knihy kladie skôr dôraz na jazyky než na geografické celky, čo dokazuje kapitola Rómsky písaná literatúra.

Knihu ťažko charakterizovať i žánrovo: nie je to ani slovník, ani učebnica, ani dejiny, ani prehľad, ani čítanka európskych literatúr, ale čosi medzi tým: v 33 kapito­lách odborníci v oblasti toho-ktorého písomníctva predstavujú danú literárnu situáciu za rok 2005. Nielen nových autorov a ich diela publikované vlani, no zároveň literárne ceny, veľtrhy, súťaže, akcie a udalosti súvisiace s literatúrou a odhaľujúce širší kultúrny kontext buď v krajine, alebo v jazykovom spoločenstve.

Súčasťou kapitol sú odseky, ktoré obsahujú internetové adresy, zoznamy kníh danej literatúry preložených do češtiny a zoznamy českých kníh preložených do iného jazyka, ktoré sú niekde členené podľa žánrov. Zachytené sú tu aj publikácie bohemistické a odborné publikácie českých autorov o príslušnej literatúre. Pochopiteľne, vydané v roku 2005.

Teda pestré kompendium informácií, ktoré by sme našli roz­trúsené po časopisoch, ak sú vôbec niekde zaznamenané a ktoré majú silnú výpovednú hodnotu, lebo zavše sa z nich dá zistiť či porovnávať, ako sa podporuje literatúra v jednotlivých štátoch.

Autori nemali jednoduchú úlo­hu, okrem bilančných súhrnov bolo treba na minimálnej ploche vystihnúť podstatu rozličných literárnych diel a najmä zhromaždiť maximum údajov z diania okolo literatúry. Niekde sa dokonca uvádzajú náklady kníh, ich úspech, ba kdesi som našiel aj cenu knihy, čo je už prehnané. Nezabudlo sa ani na výročia, a tak sa sem dostalo i trochu literárnej histórie. Napríklad autorka bloku o slovenskej literatúre Dana Kršáková zaznamenala výročia Bajzu, Maróthy-Šolté­sovej a ďalších kla­si­kov a pripomína tiež vlaňajšie úmrtie Kláry Jarunkovej.

Medzi zvláštnosti knihy patrí text Latinská a grécka literatúra antiky a staroveku v českých prekladoch, ktorý spolu s bibliografiou a výberom zo sekundárnej literatúry dokazuje oživený záujem o toto vzácne dedičstvo. Z prekladateľského hľadiska vzbudzuje priam rešpekt bibliografia prekladov z angloamerickej literatúry do češtiny, ktorá v knihe zaberá 17 strán, čo je vyše päťsto titulov. Za jediný rok! Autor kapitoly pritom ironicky poznamenáva, že preklady vyšli napriek „nulovej podpore zo strany amerických kultúrnych inštitúcií“.

Publikácia núka zaujímavý obraz literárneho života v rôznych krajinách a vzbudzuje optimizmus, že kniha nestráca miesto v čase internetu.